Body polohového bodového pol'a sú podkladom na polohové geodetické merania (na určenie vzájomnej polohy predmetov merania). Polohové bodové pole sa rozdeTuje na základné polohové bodové.-pole-- -

~~ Podrobné polohové bodové pole obsah~je pevné body podrobného polohového bodQvého pol'a (bez rozdielu na spôsob určema~ l . "až _5. triedy presnosti a dočasne stabihzované body 2. až 5. tŕiedy presnosti. ~~

- Besselov elipsoid sa zobrazu~e konformne na Gaussovu gu~u, - Gaussova gura sa zobrazuje do roviny všeobecným konfarmným kužel'ovým zobx~azením tak, aby sa v rár~ci štátneho územia dosiahli najmenšie dĺžkové skres~len~.a

a) Triangulačný (nomenklatúrny) list pre body ČSTS a pevné body

Čísla zničených bodov sa už viac nepoužijú.Zmena súradníc pôvodého bodu nevplíva na číslo bodu. Číslovanie novozriadených trigonometrických bodov a pevných bodov podrobného polohového bodového poľa l. triedy presnosti nadväzuje na posledné použité čislo v triangulačnom liste a prideľuje ho dokumentačný útvar poverenej organizácie.

b) Katastrálne územie pre body podrobného polohového bodového poľa 2 až 5 triedy presnosti ktoré sa číslujú od čísla 501 do 5000, a to podľa postupného určenia a bez ohľadu na spôsob stabilizácie a triedu presnosti.

Nadmorské výšky pevných bodov podrobného polohového bodového poľa l . triedy presnosti možno určiť trigonometricky z troch alebo štyroch jednostranne určených výškových rozdielov.

Stredná chyba v určení nadmorskej výšky bodu polohových bodových polí nesmie prekročiť hodnotu 0,l m.

Rok -1957 je významným medzníkom vo vývoji česko-slovenských polohových základov, skončila sa v ňom jedna z dôležitých etáp geodetických prác, čiže dobudovanie trigonometrickej siete na celom štátnom územi až do V. rádu, v priemernej hustote jeden bod na 2,7 km².

Hustota bodov ČSTS (priemerná dĺžka strán 2 km) dovoľuje rýchlo a bez väčších nákladov vykonať na celom území republiky akékoľvek meračské práce. Vybudovanim hustej trigonometrickej siete na celom území republiky sa zaradila česko-slovenská geodézia na popredné miesto v Európe.

Pri svojom vzniku sa trigonometrická sieť I. až IV. rádu nazývala JTSK a trigonometrická sieť V. rádu Podrobná trigonometrická sieť. I. rád sa budoval systematicky v rokoch 1920 až 1927. Najprv ako Základná trigonometrická sieť I. rádu a od roku 1928 ako Jednotná trigonometrická sieť I. rádu. V Čechách sa väčšia časť bodov (42) prevzala z triangulácie Rakúsko-uhorského vojenského zemepisného ústavu vo Viedni, čiže s prácami sa začalo na Morave a postupovalo sa na Slovensku. Vyrovnanie siete I. rádu sa začalo roku 1926 metódou najmenších štvorcov podmienkových meraní. Sieť bola vyrovnaná ako celok (v rámci republiky); okrem 31 bodov na juhozápadnom Slovensku, na ktorých sa roku 1926 ešte meralo, t.j. 237 bodov, z toho 84 bodo v na území Slovenska. Časť siete na juhozápadnom Slovensku sa roku 1927 pripojila na skôr vyrovnanú sieť Křovákovou metódou spájania rovníc pri nemennej polohe jedenástich pripájacích (styčných) bodov. Roku 1927 mala sieť I. rádu 268 bodov, z toho 115 na Slovensku.

Orientácia a rozmer siete boli prevzaté z triangulácie Rakúsko-uhórského vojenského zemepisného ústavu vo Viedni (1862-1898), pretože nič vhodnejšie nebolo v tom období k dispozícii. Odtiaľ pochádza nepresný rozmer siete a chyba + 9,6" v orientácii siete.

Obr. 12.1. Trigonometrická siet I. rádu (stav roku 1936)Zhustenie siete I. rádu sa skončilo v rokoch 1949 až 1950, keď sa doplnila o 20 bodov pozdĺž česko-slovensko-maďarských hraníc.

Trigonometrická sieť I. rádu sa od roku 1928 postupne zhusťovala bodmi II. III. (obr. 12.2) a IV. rádu a bodmi Podrobnej trigonometrickej siete (V. rádu). Pri ďalšom budovaní ČSTS sa už nepostupovalo systematicky. Sieť nižších rádov (II. až V.) sa budovala postupne (po etapách) v rozličných častiach územia, podľa požiadaviek katastrálneho mapovania (pôvodne sa mala využívať najmä na účely katastrálneho mapovania odtiaľ je jej historické označenie JTSK) a iných rezortov, čiže metódou, ktorá umožňovala zjednodušené vyrovnanie jednotlivých vložených bodov alebo skupín bodov. Trigonometrické body sa vyrovnávali postupne podľa rádov, väčšinu jednotlivo alebo v malých skupinách. Pri vyrovnaní sa vychádzalo z predpokladu, že určenie polohy pripájacích (východiskových) bodov v každej etape neza� �ažujú nijaké chyby. V prácach sa pokračovalo aj cez obdobie druhej svetovej vojny a po oslobodení. ČSTS bola dobudovaná roku l952 s celkovým počtom vyše 47 000 bodov. Budovala sa ako technická sieť a jej kladom je, že celý čas sa budovala podľa jednotných zásad.

Priemerná dĺžka trigonometrických strán je v sieti I. rádu 25 km ,v sieti II. rádu 13 km, v sieti III. rádu 7 km, v sieti IV. rádu 4 km a v sieti V. rádu 2 km. Základná stredná súradnicová chyba mxy, v sieti I. rádu je 0,040 m, v sieti II. rádu 0,035 m, v sieti III. rádu 0,030 m, v sieti IV. rádu 0,025 m a v sieti V. rádu 0,015 m.

O nedostatkoch JTSK (nepresný rozmer a chyba v orientácii) jej budovatelia vedeli a vopred počítali s tým, že po skončení prác v sieti I. rádu sa začne budovať základná trigonometrická sieť (v Česko-Slovensku sieť I. rádu sa nezhoduje so základnou trigonometrickou sieťou). Práce na jej budovaní začali roku 1931. Sieť sa budovala s vysokou presnosťou podľa najnovších vedeckých a technických poznatkov. Pri jej budovaní v rokoch 1941 až 1951 sa zmeralo šesť geodetických základníc (Podebrady, Kromnéŕíž, Cheb, České Budejovice, Michalovce a Jesenské). Meračské práce v roku 1955 sa skončili. V rokoch 1956 až 1957 súborne bola vyrovnaná so sieťami európskych štátov (Bulharsko, Maďarsko, bývalá NDR, Poľsko, Rumunsko a bývalý ZSSR) v S-1942 a podľa medzinárodne zavedeného označenia sa nazýva ČSAGS (obr. 12.3). Jej kvalitu dokúmentuj e aj skutočnosť, že ide o najpresnejšiu časť celého súborného vyrovnania. ČSAGS má 144 bodov, z toho 66 na Slovensku, a priemernú dĺžku strán 36,1 km (sieť I. rádu 25 km).

Obr. 12.3. Česko-slovenská astronomicko-geodetická siet

V tom istom období, ako prebiehala revízia trigonometrických bodov, ČSTS sa previedla do S-42. Do súborne vyrovnanej ČSAGS sa najskôr previedla (vyrovnala) sieť I. radu (v rokoch, 1958 až 1959). Ďalej sa vyrovnalo 388 vybratých bodov II. a III. rádu (v rokoch 1959 až 1960). Takto sa vytvorilo spolu s bodmi ČSAGS rovnomerne rozložené bodové pole, ktoré obsahuje na celom území republiky 731 bodov vyrovnaných v S-42. Týmto sa vytvoril základ na prevedenie ostatných trigonometrických bodov do S-42 transformáciou.

Pri prevode ČSTS do S-42 sa vykonala jej klasifikácia. Podľa stanovených kritérii (stredná chyba v meranom smere a v súradniciach ,spôsob určenia, stabilizácia, dĺžka strany) sa všetky trigonometrické body znova zaradili do jednotlivých rádov. ČSTS sa rozdelila na štátnu sieť (body 1. až 4. rádu) a podrobnú sieť (body 5. rádu)Klasifikáciou sa podstatne znížil počet bodov skoršieho I. a II. rádu a čiastočne aj IV. rádu. Počet bodov 5. rádu sa zvýšil. V rámci tretej etapy revízie trigonometrických bodov sa na bodoch štátnej siete súčasne vybudovali zariadenia na orientáciu - dva orientačné body (DB,OB2).

česko-slovenských geodetických základov a pri štátnych mapových dielach Ideo o pôvodný S-JTSK s novým číslovaním trigonometrických bodov.Nadmorké výšky trigonometrických bodov sú uvedené v baltskom výškovom systéme po vyrovnaní. Klasifikácia ČSTS a jej rozďelenie na štátnu a podrobnú sieť sa neprevzala. To znamená, že vysoká presnosť ČSAGS sa v S-JTSK nijako neuplatnila ani neprejavila. Základné triangulačné listy (ZTL) sú vytvorené v zobrazovacej rovine S-JTSK rovnobežkami vedenými so súradnicovými osami vo vzdialenosti 50 km. Číslujú sa priebežne spôsobom vyznačeným na obr. 12.4. Časť prehľadu ZTL s číslami a názvami na území východného Slovenska a rozdelenie ZTL na triangulačné listy (TL) je na obr. 12.5.

Skúsenosti z revízie trigonometrických bodov, ale aj skorších triangulačných prác dokázali, že ČSTS potrebuje sústavnú údržbu. Preto od roku 1966 je výkonávaná systematicky údržba trigonometrických bodov na celom štátnom území v diferencovaných periodických cykloch. Najskôr päťročné, sedemročné a desaťročné cykly, neskôr šesťročné,osemročné, devätročné a dvanásťročné cykly. (Deväťročné a dvanásťročné cykly v rozsiahlych horských a zalesnených oblastiach Slovenska.)

Pri opakovanej údržbe sa vyskytuje už menší rozsah opravných prác. Podľa doterajších skúseností je účelné uplatňovať v periodickej údržbe dva druhy cyklov, a to päťročný pre nížiny a priemyselné aglomerácie a desaťročný pre ostatné územie.

12.4.5 Súčasný stav ČSTS

Dynamický rozvoj vedy a techniky, mohutná investičná výstavba, ale aj rozšírenie elektrooptických diaľkomerov v geodetickej praxikladú na presnosť ČSTS stále vyššie požiadavky.Nedostatky ČSTS sa prejavujú v dĺžkovej a smerovej presnosti. Vyplývajú zo spôsobu odvodenia rozmeru siete a jej orientácie. Okrem toho ČSTS nemá doteraz jednoznačne definovanú svoju presnosť. Opravy z vyrovnania, ktorými možno počítať empirické stredné chyby v súradniciach (v polohe), sú výsledkom chýb v určovacích osnovách smerov, ale aj chýb v polohe pripájacích bodov. Väzba týchto opráv s parametrom presnosti nie je známa, ale iba aproximovaná s predpokladom, že východiskové body sú bezchybné.

Presnejšie základné polohové bodové pole, aké poskytuje ČSTS v S-JTSK, sa výrazne. prejavuje najmä pri výstavbe náročných investičných celkov (diaľnice, jadrové a vodné elektrárne, metro, rýchlodráha, veľké priemyselné komplexy a pod.), ale aj pri meraní posunov a deformácií priehrad, objektov v podkopanom a žosuvnom území a v oblastiach so zvýšenou seizmickou aktivitou. Túto potrebu možno zatiaľ uspokojovať iba v najnaliehavejších prípadoch, budovaním presných lokálnych sieti (napr. Miestna trigonometrická sieť Praha vybudovaná roku 1974 a Miestna trigonometrická sieť Bratislava vybudovaná roku 1987). Lokálne siete síce zabezpečia zvýšené požiadavky na presnosť vnútri určitej oblasti, ale na svojich okrajoch majú veľké rozdiely pri styku s S-JTSK. Toto riešenie je núdzové a živelné budov anie lokálnych sieti (rôznej presnosti a rozsahu) môže spôsobiť v ČSTS nepriaznivé následky.

Body podrobného polohového bodového poľa sa používajú na podrobné polohopisné merania pri mapovacích (tvorba máp veľkých mierok), vytyčovacích a pri geodetických prácach na technické účely (geodetické prace vo vystavbe). Týmito bodmi sa dopĺňa základné polohové bodové pole. na potrebnú hustotu. Hustotu trvalo stabilizovaných bodov polohového bodového poľa (základného a podrobného) určuje vzájomná vzdialenosť bodov ktorá ,je v zastavanom územi 150 m až 300 m a v nezastavanom území sa body budujú najmenej v hustote jeden bod na 1 km² [17].

Podľa účelu použitia sa body podrobného polohového bodového poľa určujú v piatich triedach presnosti (1.až 5. trieda) Základné stredné súradnicové chyby bodov podrobného polohového bodového poľa na stanovia ppdľa tried presnosti týmito hodnotami [17]: 1 trieda presnosťi 0,02 m a 5.trieda presnosti 0,04 m, 3. trieda presnosti 0,06 m, 4. trieda presnosti 0,l2 m. 5. trieda presnosti 0,20 m.

c) Body 3. triedy presnosti sa určujú :

Polygónová sieť je sieť meračských bodov budovaná na podrobné meranie a vytyčovanie, resp. na špecialne merani a inžinierského charakteru. Je vytvorená polygónovými ťahmi a pripojená, na dané (geodetické body, z ktorých sa určujú nové body alebo sa na ne pripájajú merania) trigonometrické a pevné body podrobného polohového bodového poľa l. triedy presnosti alebo na skôr určené polygónové body. Polygónové ťahy zhustujú polohové bodové pole ako spojnice vrcholov priestorovo lomenej čiary. Polygónové body situujeme podľa potrieb uvedeného cieľa a konkrétnej situácie tak, aby manipulácia s prístrojmi na bodoch bola pohodlná, vzájomné zámery boli vyhovujúce a ťahy neboli veľmi zalomené.

Polygónové ťahy môžeme rozdeliť podľa geometrického tvaru, pripojeniá na body polohového bodového poľa a spôsobu pripojenia a orientácie.

Polygónové ťahy podľa geometrického tvaru sa rozdeľujú na otvorené (obr. 12.6), keď koncový a začiatočný bod majú rozdielnu polohu, a uzavreté (obr. 12.7), keď koncový bod je totožný so začiatočným bodom (polygónový ťah je v tvare uzavretého mnohouholníka).

12.6.2 Meranie polygónových ťahov

Polygónové ťahy sa určujú pomocou meraných dĺžok a vodoravných vrcholových uhlov dĺžku polygónových strán zvolíme 60 m (výnimočne 50 m) až 300 m a 300 m až 1 500 m (podľa spôsobu merania). Dĺžky strán sa mérajú najmenej dva razy (podľa možnosti obidvoma smermi), a to paralakticky, dvojobrazovými alebo elektronickými diaľkomermi a oceľovými pásmami (najmä kratšie dĺžky). Dĺžky sa merajú iba komparovanými meradlami. Vrcholové uhly v polygónových ťahoch sa merajú novostranne (podľa smeru postupu merania) väčšinou v jednej skupine. Namerané údaje sa zapisujú do tlačív Geodézia. Dva spôsoby vedenia zápisnikov sú v tab. 12.1 a 12.2.

2. Aké body tvoria ČSTS a čo ich charakterizuje?