11 ZAMERIAVANIE STAVITEĽSKÝCN PAMIATOK

Starostlivosti o nehnuteľné kultúrne pamiatky a chránené časti prírody sa v ČSFR, podobne ako v iných kultúrne vyspelých krajinách, venuje veľká pozornosť a štát každoročne vynakladá zo štátneho rozpočtu v značné príspevky na ich ochranu, rekonštrukcie, reštaurácie a pod. činnosť v odbore pamiatkovej starostlivosti a ochrany vyplýva zo zákona. Starostlivosťou pre záchranu staviteľských pamiatok v ČSFR sú poverené Štátne ústavy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prahe a v Bratislave. Tieto pre zameriavanie a meračskú dokumentáciu vydávajú smernice, resp. metodické návody.

Prvoradým predpokladom pre stavebnú údržbu pamiatok, ich umelecko-historickú analýzu, pamiatkové úpravy a pod. je podrobne vyhotovená meračská dokumentácia, ktorá tkvie v presnom meraní a v grafickom zobrazení staviteľskej pamiatky, ako aj prostredia, v ktorom sa nachádza.

Meračská dokumentácia pamiatkových objektov [32] obsahuje väčšinou tieto druhy elaborátov:

d) Pravouhlé pohľady (Priečelie) v mierke 1 : 100 alebo 1 :50 zobrazujúce všetky funkčné a výtvarné prvky stavby. Na zobrazenie detailov , napr. hlavice stĺpov, portály, rímsy, klenby a pod. sa podľa potreby použije aj väčšia mierka 1 .25, 1 :10, prípadne a: 1 : l.

Pri chránených častiach prírody meračská dokumentácia zahŕňa aj polohové aj výškové zameranie a vyhotovenie polohopisu s lokálnym

vyznačením detailov na získanie prehľadu o umiestnení jednotlivých častí, prípadne aj nadviazanie na susednú zástavbu a reliéf krajiny.

Polohopis menších pamiatkových areálov sa vyhotovuje v mierke 1 :200 alebo 1 : 100 a plán sa doplní pôdorysom jedného podlažia, zvyčajne prízemia. Rozsiahlejšie územia sa zobrazujú v mierke 1 : 1 000 až 1 : 5 000.

Neoddeliteľnou súčasťou meračskej dokumentácie pamiatkových objektov a chránených častí prírody sú fotogrametrické snímky odborne vyhotovené vo vhodných časových a klimatických podmienkach. Fotogrametrická dokumentácia vizuálne dopĺňa grafický elaborát meračskej dokumentácie a poskytuje informácie o druhu a stavbe staviteľskej pamiatky. V smerniciach [32] sú podrobne rozvedené geodetické a fotogrametrické metódy na zameriavanie staviteľských pamiatok. Niektoré príklady sú uvedené v [l, 6, 30].

Historické objekty majú väčšinou nepravidelný pôdorys a detaily (tvar miestností, schodíšť, hrúbka muriva, oblúky, klenby a pod.). To isté platí aj o výškovom usporiadaní a rozmeroch. Nepravidelnosti v rozmeroch staviteľských pamiatok nespôsobuje nedokonalosť meračských prác alebo chyby v realizácii stavebných prác, ale sú spôsobené vedome na získanie určitého pohľadového dojmu. Príkladom sú napr. rozličné šírky veží Týnskeho chrámu v Prahe, nezvislé steny objektu alebo rozličné veľkosti okien napr. na kostole Sv. Anny v Krakove a pod. Preto treba presným meraním tieto nepravidelnosti zistiť a v zobrazovaní vyznačiť. Zameriavanie staviteľských pamiatok má význam pre:

4. štúdium kompozície stavebnej pamiatky (nepravidelnosti objektu, pohľadová zvláštnosť a výraznosť objektu a pod.).

Geodetickú kostru na zameriavanie pamiatkového objektu tvorí geodetická sieť v najjednoduchšom prípade v tvare opísaného trojuholníka, obdĺžnika, štvoruholníka alebo pri väčšom objekte alebo v objekte v mestskej zástavbe polygónová sieť v tvare uzatvoreného polygónového ťahu (obr. 17.17). Na strany týchto sietí sa zameria obrys objektov.

2. Metóda pravouhlých súradníc je všeobecne známa. Kolmice sa vytyčujú pentagónom a nesmú byť dlhšie ako 4 m. Každé meranie kontrolujeme omernými mierami. Je vhodná pre pravouhlé miestnosti.

3. Polárna metóda umožňuje zamerať nepravidelné tvary miestnosti. Je vhodná v kombinácii s elektrooptickým dĺžkomerom s automatickým záznamom meraných údajov a grafickým spracovaním. Na meranie sa obvykle používa teodolit a pásmo na vidlici s milimetrovým delením. Z hľadiska požadovanej presnosti merania dĺžky zámer vnútri miestnosti sa zvolia do 10 m a uhly sa merajú na celé minúty. Podrobnosti uvádzajú smernice [32]. Ukážka merania polárnou metódou je na obr. 11.1.

4. Metóda pretínania napred uhlami sa používa najmä na neprístupné body, napr. na rohoch budov, na rímsach a pod. Metóda umožňuje polohové a výškové určenie bodu. Výborným pomocníkom je laser, ktorého stopa je po celý čas merania vhodným terčom pre teodolit z druhého stanoviska základnice.

Fotogrametrická snímka a vyhotovená dokumentácia priečelia pamiatkovej budovy (starej radnice v Bratislave). Foto J. Petráš

zameranie priečelia a zložitých prvkov vonku a vnútri objektu (výzdoby, stropy, kupoly, okná a pod.). Na zameranie priečelia a vyhotovenia plánu priečelia má význam jednosnímková fotogrametria a stereofotogrametria. Produktom fotogrametrie je fotoplán priečelia vyhotovený opticko-mechanickým prekreslením snímok alebo grafický plán priečelia v čiarovom vyhotovení zameraný stereofotogrametriou. Jednosnímková fotogrametria s opticko-mechanickým prekreslením snímok priečelia vo forme fotoplánu má pre meračskú dokumentáciu staviteľských pamiatok mimoriadny význam, pretože poskytuje množstvo informácií o stave pamiatky. Z hľadiska požadovanej presnosti je metóda obmedzená členitosťou priečelia a je vhodná iba pre objekty s malými výstupkami (max. do 0,2 m). Pre objekty s hĺbkovým členením priečelia je vhodná stereofotogrametria s analógov ým alebo analytickým riešením. Analógové riešenie na vyhodnotenie snímok využíva stereoautograf, stereoplanigraf a pod. Analytické riešenie využíva priestorové snímkové súradnice vhodne zvolených bodov na objekte vymerané na stereokomparátore. Analógové riešenie má prednosti v tom, že umožňuje priame grafické vyhodnotenie v podobe plánu priečelia, pôdorysu alebo zvislých rezov, prípadne aj priame kartírovanie polohopisného a výškopisného plánu. Analytické riešenie má prednosti v pomerne vysokej presnosti a malej náročnosti na špeciálne prístroje. Podrobnosti o vyhotovení, vyhodnotení fotogrametrických snímok a vyhotovení meračskej dokumentácie sú v [32].

6. Geometrická nivelácia sa používa na určovanie výšok podlaží, stropov, okien a pod. Nivelačným ťahom po schodišti alebo postupne pomocou nivelačných lát môžeme preniesť výšku na podlažia, do pivníc a pod. Pri väčších výškových rozdieloch na prenášanie výšok použijeme komparované pásmo s milimetrovým delením zavesené na okne a zaťažené vreckom piesku s hmotnosťou 5 kg. V blízkosti objektu alebo aj na jednotlivých podlažiach stabilizujeme výškovú značku a určíme jej nadmorskú alebo relatívnu výšku. Na určovanie výšok na neprístupných častiach staviteľskej pamiatky použijeme irigonometrickú metódu. Podrobnosti o metódach sú v smerniciach [32].

Skúsenosti so zameriavaním staviteľských pamiatok potvrdzujú, že presnosť v polohe a výške podrobných bodov nemá byť väčšia ako chyba ±0,01 m, výnimočne ±0,02 m. Preto zvýšenú pozornosť treba venovať meračským prácam, metódam merania a zameriavaniu malých detailov na staviteľskej pamiatke.

Prípravou na meranie je meračský náčrt, podľa ktorého sa zameria a vyhotoví obrys a pôdorys objektu, pôdorysy, resp. vodorovné rezy podlaží, zvislé rezy, pohľady na priečelia a krovy, schodištia, okná a iné časti staviteľskej pamiatky podľa účelu jej zamerania a využitia meračskej dokumentácie. Samotné meračské práce sú zvyčajne veľmi prácne a fyzicky namáhavé. Spôsobuje to najmä zložitý tvar a veľké množstvo detailov, ktoré možno zobraziť na výkresoch veľkej mierky. Problémy vznikajú s prístupnosťou k zameriavaným bodom, s nedostatkom svetla a s veľkým množstvom rovnakých alebo podobných prvkov, ktoré treba zamerať, a potom zobraziť.

Meračské siete na jednotlivých podlažiach treba polohovo a výškovo spojiť s meračskou sieťou na zemi. Možno to vykonať pripájacím meraním cez schodištia, okná, dvere a pod. Najväčším problémom pri zameriavaní staviteľských pamiatok sú oblúkové časti objektov. Ak máme oblúk verne zobraziť, treba zamerať hlavné a podrobné body oblúka a pripojiť fotografiu. Z geometrie oblúkov vyplýva, že kružnicu určíme dvoma krajnými bodmi a vrcholom, elipsu tromi vrcholmi, gotický kružnicový oblúk piatimi bodmi so spoločným vrcholom (obr. 11.4 ) a pod.

Hrúbku stien objektu možno odvodiť z meračského náčrtu, ale kvôli kontrole odporúča sa ju priamo odmerať. Pri priečeliach meriame aj ich zvislosť. Nepravidelnosti v rozmeroch objektov na jednotlivých podlažiach sa vyskytujú najmä na historických budovách. Pivničné priestory objektov zameriavame podľa zásad banskomeračských meraní (pozri kap. 15). Príklad podrobného zamerania a zobrazenia miestnosti staviteľskej pamiatky je na obr. l1.5.

Na vyhotovenie meračskej dokumentácie a jej náležitostí platia zásady smerníc [32].

Archeologické pamiatky vo väčšine prípadov si zvyčajne zameriavajú archeológovia. Používajú na to jednoduché meračské pomôcky a fotografie. Pri rozsiahlejších pamiatkach sa na meranie a vyhotovenie meračskej dokumentácie používajú geodetické a fotogrametrické metódy. Podrobnosti pre geodetické metódy merania a meračskú dokumentáciu treba dohodnúť s archeológom. Prípadné fotogrametrické meranie sa vykoná zo zvýšených stanovísk fototeodolitu, napr. z lešenia, zo žeriava a pod. Ako príklad meračskej dokumentácie tachymetrického fotogrametrického zamerania areálu zrúcanín hradu Devín kvôli archeologickému výskumu znázorňuje obr. 11.6. Výsledkom zamerania je polohopisný a výškopisný plán v mierke 1:500 a fotoplány priečelia jednotlivých zrúcanín objekto v v mierke 1 : 50.

Podrobnosti o zameriavaní staviteľských pamiatok uvádza literatúra Metodické pokyny pro zamižování památkových objektú a chránených částí prírody. SÚPPaOP. Praha, 1964 a časopis Geodetický a kartografický obzor. 1964 č. 6 a č. 9, 10.

1. Vymenujte metódy zameriavania staviteľských pamiatok.
2. Dokumentácia o staviteľskej pamiatke a jej využitie.