Realizácii projektov každého stavebného diela musí predchádzať jeho vytýčenie v teréne, t.j. jeho polohové a výškové umiestnenie v priestore a určenie jeho rozmerov a tvaru. Vytyčovaním stavebného objektu označujeme súhrn ,pracovných úkonov, ktorými sa v teréne alebo na doterajších objektoch označujú vytyčovacími značkami geometrické prvky (body, osi, roviny, výškové úrovne a pod.) umožňujúce výstavbu alebo prestavbu objektov na mieste určenom stavebným projektom. Údaje potrebné na vytyčovanie objektu obsahuje vytyčovací výkres (obr. 5.1 ) vypracovaný podľa ČSN O1 3419 výkresy ve stavebnictví. Vytyčovací výkresy stavieb (1988),.. Na tomto výkrese sú vyznačené číselné hodnoty vytyčovacích prvkov (dĺžky, uhly, výšky) vzťahujúce sa na vytyčovacie systémy, ktoré umožňujú jednoznačne vytýčenie objektu v teréne. Vytyčovací systém tvorí dostatočne hustá a presná sieť geodetických bodov, v teréne trvalo stabilizovaných, ktoré musia

V prvej etape sa vytyčuje priestorová poloha projektovaného stavebného objektu, t.j. jeho hlavná polohová čiara (časť pôdorysu objektu priliehajúca na jednej strane ku komunikácii), hlavná os alebo hlavné body trasy a hlavné výškové body na mieste určenom stavebným projektom.

vytyčovať meradlami. Najčastejšie sa používajú optické dĺžkomery. Pri presnom vytyčovaní musíme rátať s niektorými opravami, ktoré vyplývajú napr. z komparácie dĺžkomerov, z opráv zo zmien podmienok pri vytyčovaní (oprava pri teplote, napínanie pásma a pod.). Dĺžky väčšinou vytyčujeme viackrát, najmenej dvakrát. Pri vytyčovaní dĺžku najprv vytýčime približne (na dcm, cm), potom odmeriame jej presnú hodnotu a opravíme na projektovanú dĺžku. Nakoniec presným meraním skontrolujeme jej skutočnú hodnotu.

Uhly vytyčujeme teodolitom zvyčajne v dvoch polohách ďalekohľadu. Pri presnom vytyčovaní uhla postupujeme takto: Najprv vytýčime uhol ω v jednej polohe ω' a oznaθíme bod 1'. Potom odmeriame uhol ω' v dvoch polohách (pri presnom vytyčovaní viackrát) a z rozdielu ω - ω' = ω∆ vypočítame priečnu odchýlku q z približného bodu 1' do správneho bodu 1 (obr. 5.2) podľa vzorca

kde ω je skutoθný (projektovaný) uhol,

ω' - približný uhol, vytýčený v jednej polohe ďalekohľadu.

Približne vytýčený uhol ω' opravíme o hodnotu ∆ω" tak, že na kolmici v bode 1' vytýčime dĺžku q a označíme bod 1. Potom kvôli kontrole presne odmeriame uhol ω a porovnáme ho s projektovanou hodnotou: Ak rozdiel ∆ω" je vδčší, ako vyplýva z požadovanej presnosti, postup vytyčovania opakujeme.

Pri vytyčovaní bodu 1 metódou pretínania napred uhlami, teodolitom z pevných bodov 141 a 142 vytýčime uhly ω1 a ω2. V prieseθníku uhlov dostaneme polohu bodu 1. Táto metóda je vhodná najmä vtedy, keď je prehľadný terén, ale obťažný prístup na vytyčovaný bod (obr. 5.5 ).

Na vytýčenie polohy bodu môžeme použiť aj priesečníkovú metódu. Tento spôsob sa často používa pri pozemných stavbách, kde potrebujeme vytýčiť obdĺžnik alebo iný pravidelný obrazec. Vytyčovaný bod sa určuje ako priesečník dvoch zámerných lúčov, spojujúcich body, ktoré sú trvale stabilizované. Pri krátkych vzdialenostiach sa ako zámerný lúč najčastejšie používa tenký drôt, pri väčších vzdialenostiach (napr. pri stavbe mostov alebo dlhých pozemných objektoch) sa zámerný lúč realizuje teodolitom. Praktické použitie priesečníkového spôsobu pri vytyčovaní pozemných objektov je znázornené na obr. 5.6. Pôdorys stavby je označený bodmi A až D. Pretože body A až D budú pri výkope základov objektu zrušené, zabezpečíme ich polohu na lavičkách osadených do vhodnej vzdialenosti od bod ov A až D tak, aby sa počas stavebných prác nepoškodili.

a - voľným okom, 6 - triédrom

stabilizujú a signalizujú zvisle postavenými výtyčkami. Za vytyčovacie stanovisko sa zvolí koncový bod, napr. bod A s lepšími pozorovacími podmienkami (smer slnečných lúčov, vetra a pod.). Merač odstúpi od bodu asi tri kroky pred výtyčkou A, upraví svoju polohu tak, aby pri pohľade jedným okom videl tie isté (napr. pravé) okraje výtyčiek A a B v zákryte a dáva pokyny pomocníkovi, aby do takto vytvorenej zámernej roviny posunul ten istý (t. j. ľavý) okraj výtyčky na bode 1 . Takto postupuje aj pri vytyčovaní ďalších bodov 2, 3 atď., priamky. Dlhšie priamky (200 až 400 m) sa účelne vytyčujú triédrom, ktorý sa priloží ku koncovej výtyčke tak, aby jeho objektívy zaujali symetrickú polohu vzhľadom na zvislú rovinu spojnice ko ncových bodov priamky (obr. 5.8b).

Pri predĺžení priamky postupujeme tak, že teodolit postavíme na ten koncový bod priamky (napr. 56), za ktorý budeme priamku predlžovať a zacielime na druhý koncový bod (55). Priamku do bodu 1 predĺžime tak. že pri utiahnutej vodorovnej pohybovke preložíme ďalekohľad teodolitu do II. polohy a označíme bod 1'. Vytýčenie opakujeme v dvoch polohách ďalekohľadu (obr. 5.10a) a dostaneme bod 1'. Rozdelením vzdialenosti 1'-1" získame polohu bodu 1. Tento postup predĺženia priamky sa používa pri teodolite s hrubšou odčítacou pomôckou. Keď máme k dispozícii teodolit s presnejším odčítaním (napr. sekundový teodolit), priamka sa predĺži vytýčením priameho uhla 2R (obr. S.1Ob). Priamy uhol vytýčime v oboch polohách ďalekohľadu.

Pri výškovom vytyčovaní vytyčujeme výšku bodu, vodorovnú alebo sklonenú priamku a rovinu. Na výškové vytyčovanie sa zvyčajne používajú nivelačné prístroje, výnimočne teodolity na základe meraných výškových uhlov. Na stavenisku sa musia trvalo stabilizovať najmenej tri pevné výškové body, ktorých výšky sa určujú od bodov ČSJNS.

Na vytýčenie výšky bodu sa používa geometrická nivelácia od pevného výškového bodu A so známou nadmorskou výškou. Na obr. 5.17 sa výška bodu B - HB vytýči tak, že do stredu vzdialenosti bodov A a B sa postaví nivelačný prístroj a určí sa výška jeho horizontu Hp pomocou čítania na late lA na bode A, čiže HP=Ha+lA. Aby bod B mal projektovanú výšku HB, musíme na late čítať hodnotu lB = Hp - HB. Pri nivelačnom meraní latu postavenú na bode B posúvame v zvislom smere tak, až na nej dostaneme čítanie lb. Nula laty, čiže pätka, je potom na požadovanej výške, ktorú označíme na kolíku ryskou ako výšku bodu.

Nivelačný prístroj postavíme bokom od stredu priamky 1--4 (obr. 5.12). Prístroj urovnáme a určíme jeho horizont čítaním la na nivelačnej late postavenej na výškovom bode A so známou výškou HA. Výška horizontu prístroja bude

Ak rozdiel ∆i je kladný, niveleta vodorovnej priamky ide nad kolíkom, v opačnom prípade je niveleta pod úrovňou hlavy kolíka. Na popisových kolíkoch, zatlčených vedľa kolíkov bodov, označíme ryskou výšku vodorovnej priamky. Rozdiely ∆i na stavebné účely sa určujú s presnosťou na 0,01 m.

Priamku s projektovaným sklonom môžeme vytýčiť nivelačným prístrojom alebo teodolitom. Sklon priamky sa uvádza v percentách (%), v promile (% ο) alebo vύškovým uhlom vypočítaným ako

Vytýčenie sklonenej priamky nivelačným prístrojom je na obr. 5.13a. Priamku najprv vytýčime polohovo a body označíme kolíkom. Potom pri malom sklone priamky postavíme nivelačný prístroj bokom do stredu priamky, určíme horizont prístroja NP, od bodu O s relatívnou alebo absolútnou (nadmorskou) výškou. Ďalej vykonáme čítania na jednotlivých bodoch priamky l1 a l3. Pre výškový rozdiel ∆i na jednotlivých bodoch dostaneme výpočtom ∆i = li - HP - Ho. Rozdiel vyznačíme na popisových kolíkoch.

Vodorovnú alebo sklonenú priamku môžeme na stavebné účely vytýčiť aj dlaždickými krížmi (obr. 5.14 ). Body priamky najprv vytýčime polohovo a označíme kolíkom. Priamka sa vytyčuje pomocou niekoľkých dlaždických krížov podľa hornej hrany kríža. Dlaždické kríže na kolíkoch na jednotlivých bodoch sa zvislo posúvajú hore alebo dolu tak, až horné hrany krížov majú vodorovnú alebo sklonenú priamku. Poloha pätky kríža sa označí ryskou na kolíku alebo do vytýčenej výšky sa kríže na kolíky pripevnia. Príklad vytýčenia sklonenej priamky A-B je na obr. 5.14.

Vodorovná rovina sa účelne vytýči niveláciou na podklade. štvorcovej siete so stranami 5 až 20 m (obr. 5.15 ). Najprv, najvhodnejšie zo stredu plochy, určíme skutočné výšky kolíkov štvorcovej siete. Zvyčajne sa žiada, aby násypy a výkopy na ploche sa vyrovnali. V tomto prípade niveleta roviny Ho sa určí ako aritmetický priemer výšok všetkých bodov štvorcovej siete, čiže

Projektované výškové rozdiely na jednotlivých meraných bodoch štvorcovej siete (násyp + alebo výkop -) sa vypočítajú podľa vzorca

Úlohu môžeme riešiť pomocou priečnych a pozdĺžnych profilov a zvyčajne je zadaná dvoma bodmi A a B, od ktorých začína sklonená rovina (obr. 5.16) y smere bodov AC a BD. Body A a B majú rovnakú výšku HA = HB. Najprv od priamky A - B vytýčime štvorcovú sieť roviny a na priamkach AC a BD vytýčime rovnaký sklon pomocou bodov 1 až 4. Sklonenú rovinu môžeme vytýčiť buď pomocou profilov vodorovných priamok v smere 1-1, 2-2, atď., alebo pomocou profilov s daným sklonom v smere AC a BD.

Obr. 5.16. Vytýčenie sklonenej roviny pomocou profilov v štvorcovej sieti

Výšku horizontu prístroja HP odvodíme zámerou nazad na pevný výškový bod A, ktorého výšku HA poznáme (obr. 5.17), čiže

Pri zámere napred dolný koniec nivelačnej laty je na projektovanej výške vrstevnice H vtedy, keď na late čítame hodnotu l" = HP - NH. Figurant posúva latu po spádnici tak dlho, až merač na strednej ryske nitkového kríža urovnaného nivelačného prístroja uvidí čítanie Lh. Päta laty je postavená na kóte projektovanej vrstevnice a označíme ju kolíkom. Z jednej zostavy rektifikovaného nivelačného prístroja môžeme vytýčiť niekoľko bodov vrstevnice. V tomto prípade je účelné, ak na late označíme čítanie Lh posuvným terčom. Pri vytýčení ďalších bodov vrstevnice postup opakujeme z nového stanoviska prístroja. Požadovaná presnosť vytýčenia zátopovej čiary v teréne s malým sklonom je ±0,l až 0,3 m.

Obr. 8.18. Pomôcka na vytýčenie steny do zvislej polohy

Lasery vytvárajú zväzok lúčov viditeľný na tienidle na ľubovoľnom mieste objektu. Pri práci s laserom sú predpísané špeciálne ochranné a bezpečnostné opatrenia [24]. Zvislú rovinu objektu môžeme vytyčovať buď pomocou dvoch olovníc, alebo pomocou teodolitu. Na kontrolu alebo vytýčenie zvislostí roviny objektu sa použije lineárne meradielko, ktoré sa prikladá vodorovne a kolmo na zámeru k okraju objektu v kontrolovaných úrovniach (obr. 5.21 ). Meradielka sa môžu osadiť priamo na konštrukciu debnenia, napr. pri hydraulickom posuvnom debnení. Vytyčovaciu sústavu tvorí priamka rovnobežná so stenou vo vzdialenosti 0,30 až 0,50 m. Priamku určujú dva pevné body - stanoviská teodolitu A a orientačný bod B, na ktorom je terč. Zvislá rovina je určená zámernou rovinou te odolitu. Na kontrolovaných bodoch objektu musí byť pri vytyčovaní zvislej roviny na meradielku vždy rovnaká hodnota.

lA lB - čítania na nivelačnej late,

V ostatnom čase sa na vytyčovanie zvislíc, priamok, rovín a pod. používajú aj laserové prístroje s plynovým héliom - neónovým laserom. Tieto prístroje vydávajú viditeľný červený lúč s malou divergenciou (rozbiehavosťou) vyžarovaného zväzku, ktorý sa často upravuje optickou sústavou, hranolom, zrkadlom alebo mriežkou do podoby vhodnej na vytyčovanie.

V geodézii sa využívajú lasery napr. na vytyčovanie niveliet dopravných stavieb (cesty, tunely), kanalizácie a pri kladení potrubia, na vytyčovanie vodorovných rovín pri úprave terénu, na vytyčovanie zvislíc do výšky (komíny, veže) alebo hĺbky (šachty podzemných stavieb) väčšej ako 70 m. Na vytyčovanie rovín sa používajú "rotujúce lasery", ktoré sú konštrukčne usporiadané tak, že lúč lasera vychádzajúci z prístroja je vodorovný a rotáciou vytvára plochu. Lúč sa sníma buď na nivelačnej late, alebo elektronickým snímačom, ktorý umožňuje automatické výškové vedenie rozličných stavebných strojov, napr. buldozéry alebo rýpadlá (obr.5.23). Lasery sa výhodne využívajú pri kladení potrubia (obr. 5.24 ).

Lúč lasera vytvára priamku, podľa ktorej sa vytýči dostredovací terč v potrubí. Podobným spôsobom sa riadi napr. poloha raziacich štítov pri razení dopravných tunelov alebo vodohospodárskych štôlní.

Využitie laserov v geodetickej praxi stále vzrastá. V súčasnosti laserové prístroje vyrábajú viaceré závody najmä v zahraničí. V našej praxi sa používajú napr. laserové nivelačné prístroje firmy Zeiss LFG 1 a LF 1 (obr. 5.25 ). Prístroje sú vhodné na vytýčenie nivelety, priamok, na riadenie stavebných strojov a pod. Prístroj LFG 1 sa od LF 1 líši možnosťou pohybu vo vodorovnom a zvislom smere. Presnosť pri cielení na zámerný terč do 100 m je ± 1 mm a dosah do 500 m. Pri výstavbe metra v Prahe sa na riadenie raziacich štítov používajú laserové prístroje Tesla - VÚVET TKG 205 a TKG 206. Na vytyčovanie rovín sú vhodné rotujúce laserové prístroje napr. typu Wild LNA2, LASER-LEVEL 944 od Spectra Physics alebo česko-slovenskej výroby Meoplan. Prístroje sú vhodné na nivelačné účely, napr. na vytyčovanie rovín, pri plošných niveláciách, pri zemných úpravách na riadenie zemných strojov a pod. Využitie laserov v geodézii, stavebníctve, baníctve, priemysle atď. stále vzrastá. Pribúdajú nové aplikácie v praxi [5]. Podrobnosti o laserových prístrojoch a ich využívaní v praxi sú uvedené v [38].

Pri práci s laserovými prístrojmi sú predpísané bezpečnostné a ochranné opatrenia pre pracovníkov, ktoré treba dodržiavať.