S výstavbou nových investičných celkov v ČSFR vznikajú aj pre geodéziu požiadavky na geodetickú stránku stavebných diel. Geodézia zahŕňa veľmi široký sortiment geodetických prác a meraní pri príprave, projektovaní, výstavbe, dokumentácii a prevádzke rozličných stavebných objektov, ktoré sa odlišujú od mapovacích prác používanými metódami, prístrojovou technikou a postupom prác.

2. Realizačné (vytyčovacie) úlohy pri výstavbe objektov; Ide najmä o vytyčovacie práce všetkého druhu pri realizácii projektov výstavby. Rovnako dôležitú úlohu pritom majú aj kontrolné merania geometrických parametrov stavebných objektov počas ich výstavby ktorými sa overuje postup, technológia a kvalita realizovanej výstavby.

3. Vyhotovenie dokumentácie na skutočne realizovanú stavbu ako

4. Rozličné špeciálne geodetické úlohy a merania pri výstavbe a prevádzke objektov najmä pri overovaní funkčnej spoľahlivosti a bezpečnosti stavebných objektov, pri sledovaní stability objektov, pri kontrole geometrických parametrov objektov alebo technologických zariadení počas prevádzky a pod.

Investičná výstavba, jej zložitosť a náročnosť na presnosť a kvalita geodetických prác vo výstavbe si vyžiadali vydanie osobitných právnych a technických predpisov na vykonávanie geodetických prác vo výstavbe. Novodobé stavebné metódy a technológie vyžadujú nový prístup, postup a organizáciu geodetických prác. Geodetické práce tvoria súčasť stavebného procesu, a preto túto prácu musia vykonávať iba kvalifikovaní pracovníci, a to najmä pri veľkých a technicky náročných stavebných stavbách.

• vyhláška č. 11/1974 Zb. o geodetických prácach vo výstavbe, resp. č. I0J1974 Sb. v znení vyhlášky č. 38/1974 Sb. O geodetických pracích ve výstavbé;
• vyhláška č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku;
• vyhláška č.27/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky geodetických a kartografických prác;
• zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov a rozhodnutie predsedu SÚGK o podmienkach vykonávania geodetických a kartografických prác občanmi z mája 1990.

Z ČSN sú to najmä: ČSN 730420, ČSN 730421 a ČSN 730422 o vytyčovacích odchýlkach v stavebníctve, ďalej ČSN 732150 a ČSN 730275 o kontrolných meraniach stavebných objektov, ČSN 73 0416 o meračských značkách stabilizovaných bodov v geodézii, ČSN Ol 3419 o vytyčovacích výkresoch stavieb a ČSN 730405 o meraní posunov stavebných objektov.

Na základe vyhlášky č. 11 /1974 Zb. resp. 10/1974 Sb. sa na stavbách zaviedla funkcia zodpovedných geodetov (ZG) účastníkov výstavby a jednotne upravené postupy pri zabezpečovaní a odborom vykonávaní geodetických prác vo výstavbe.

Východiskom geodetických prác pri realizácii stavebných projektov v prírode je projekt geodetických vytyčovacích prác, ktorého hlavným podkladom sú vytyčovacie výkresy vypracované podľa ČSN 013419 [ I O].

Každý stavebný objekt sa skladá zo základného (priestorového) a podrobného vytyčovania. Pri základnom vytyčovaní podľa ČSN [I5, 16] sa vytyčuje hlavná polohová čiara, hlavné body trasy alebo hlavné osi a hlavné výškové body objektu na mieste určenom projektom. Tým je daná priestorová poloha objektov v teréne vzhľadom na okolie.

8.3.1 Účastníci výstavby a ich povinnosti

Investorom je osoba alebo organizácia, z ktorej Prostriedkov sa stavba financuje, a ktorá väčšinou zabezpečuje jej prípravu u realizáciu. Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na projektovú

Pre každé stavebné dielo je potrebný projekt, územné rozhodnutie a stavebné povolenie vydané odborom výstavby príslušného národného výboru [8].

Východiskom na realizáciu stavieb je územnoplánovacia dokumentácia a stavebné projekty, vypracované a schválené v súlade so zákonom č. 50/74 Zb. [8]. Podľa stavebného zákona [8] projekt výstavby sa musí vypracovať tak, aby z neho jednoznačne vyplývala priestorová poloha stavebných objektov, rozmery a ich tvar, ako aj vzájomná súvislosť jednotlivých objektov.

Z hľadiska potrieb geodetickej spolupráce pri príprave a realizácii stavebných diel musí projektová dokumentácia spĺňať úradné náležitosti. Predovšetkým je to jasná vyjadrovacia forma a čitateľnosť projektov a jednoznačná nadväznosť na priestorové pripojenie stavebných objektov na vzťažné geodetické body (body vytyčovacej siete), ktoré sa musia v teréne trvalo stabilizovať. Geodetické práce v ČSFR sa vykonávajú polohovo v súradnicovom systéme S-JTSK a výškovo v baltskom výškovom systéme - po vyrovnaní - Bpv.

1. Z vyhotovenia geodetických a mapových podkladov, zvyčajne máp stredných a všetkých mierok [20, 21] v zmysle metodických predpisov [18]. Výsledná forma a spôsob tvorby mapových podkladov závisí od spôsobu projektovania stavebného diela.

Sporné otázky o nezrovnalostiach sa musia riešiť spoločne s príslušnými odborníkmi, najmä s investorom a generálnym projektantom. Vlastným odstránením prípadných chýb alebo nedostatkov sa zabráni časovým stratám pri plnení plánu prípravy výstavby, resp. predíde sa neskorším úpravám alebo rekonštrukciám projektu výstavby.

Mapové podklady na projektovanie stavieb tvoria mapy vhodnej mierky, presnosti a so stanoveným obsahom prvkov [IR]. Mapové podklady tvoria zvyčajne mapy štátnych mapových diel stredných a veľkých mierok a účelové mapy veľkej mierky napr. technická mapa mesta, základná mapa závodu, základná mapa diaľnice a pod. [20, 2t]. Tieto mapy sa meraním aktualizujú a dopĺňajú o ďalšie Prvky predmety potrebné pre druh a metódy projektovania stavebného diela. Tam, kde nemožno využiť existujúce mapové podklady, vytvoria sa tieto priamym meraním [18].

Na vyňatie pozemkov z pôdneho fondu sú veľmi dôležité evidenčné údaje o pozemkoch s vyjadrením ich bonitných tried, ktoré sú potrebné na riešenie majetkových (vlastníckych, užívacích) vzťahov zákon SNR d. 266/92 Zb. o katastri nehnuteľností v SR.

Ako mapové podklady na projektovanie stavieb sú vhodné fotogrametrické snímky vo forme ortofotomáp, ktoré poskytujú veľa informácií pre projekčnú činností, ďalej digitálne účelové mapy, digitálny terénny model atd., ktoré umožňujú čiastočnú alebo úplnú mechanizáciu a automatizáciu projekčných prác.

Geodetický polohový a výškový systém stavebných projektov sa musí vždy výrazne vyznačiť v grafickej a číselnej dokumentácii projektov [7].

Vytyčovanie stavebných objektov sa skladá z dvoch etáp:

- zo základného vytýčenia alebo z vytýčenia priestorovej polohy stavebného objektu, t. j. z vytýčenia hlavnej polohovej čiary, hlavnej osi alebo hlavných bodov trasy a hlavných výškových bodov. Hlavnú polohovú čiaru objektu tvorí časť pôdorysu objektu, ktorá prilieha z jednej strany ku komunikácii alebo zo strany hlavného vchodu. Hlavnú os tvorí pôdorysná os súmernosti alebo priamka pôvodnej osnovy v smere dlhšieho rozmeru:

Protokolárnemu odovzdaniu staveniska treba venovať zvýšenú pozornosť, pretože pri nedôslednosti vznikajú rozličné spory.

b) výkresy podrobného vytýčenia objektu, t. j. tvar a rozmery objektu a polohu konštrukčných častí vnútri objektu. Podrobné vytýčenie sa zvyčajne realizuje od priestorovej polohy objektov.

Hlavné vytyčovacie prvky, potrebné na vytýčenie priestorovej polohy a podrobné vytýčenie, získame z výkresov a textovej dokumentácie projektu, predovšetkým z výkresov:

• polohové výkresy o umiestnení objektu v priestore, - pôdorysy - väčšinou pôdorys základov a prízemia, pozdĺžne, zvislé, prípadne priečne rezy,
• ďalšie doplňujúce výkresy, napr. vytyčovacie náčrty, schémy a pod. o umiestnení, resp. nadväznosti objektov na stavenisku,
• technická správa k projektu.

Vytyčovacie prvky môžeme získať grafickým, graficko-počtárskym alebo analytickým spôsobom. Pri grafickom spôsobe získame potrebné vytyčovacie prvky odsunutím z príslušného polohového výkresu. Presnosť zodpovedá mierke výkresu, pričom treba graf do úvahy zrážanie papiera a architektonické prvky projektu [5]. Analytický spôsob je najpresnejší. Pri tomto spôsobe vyjadríme vytyčovacie prvky ako priesečníky hlavnej osi, hlavnej polohovej čiary alebo Trasy s meračskou (vytyčovacou) sieťou a vypočítané v príslušných pravouhlých súradniciach. Týmto spôsobom je jednoznačne daná číselná súvislosti medzi terénom a navrhovanými objektmi. Analytický spôsob riešenia vytyčovacích prvkov zabezpečuje matematické a geometrické vzťahy medzi ľubovoľnými bodmi objek tu a geodetickým vytyčovacím systémom, zjednodušuje a spresňuje vytyčovanie objektov.

Výstavba väčších investičných celkov zväčša prebieha po etapách a podľa toho treba upraviť aj geodetickú prípravu na vytyčovanie stavebného diela.

Geodetické práce sa vykonávajú v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (5-JTSK) a vo výškovom baltskom systéme - po vyrovnaní (Bpv). Ak ide o rozšírenie alebo doplnenie výstavby v danom priestore, môžu sa geodetické práce vykonať aj v starom systéme, napr. výškové merania v jadranskom systéme alebo polohové merania v miestnom súradnicovom systéme. Použitý súradnicový a výškový systém musí sa vždy výrazne vyznať v grafickej a písomnej dokumentácii. V technickej správe sa musí uviesť vzťah medzi použitým systémom a štátnymi systémami. Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby, ktorá sa používa aj na aktualizáciu štátnych mapových diel, musí sa vyhotoviť v S-JTSK a ČSJNS.

Vytyčovací systém sa zvolí so zreteľom na celkové riešenie výstavby,

Pre priemyselné objekty (závody) sa väčšinou zvolí plošná pravouhlá sieť (štvorcová, obdĺžniková, štvoruholníková a pod.), orientovaná podľa hlavnej osi závodu.

Pre sídliská je vhodná polygónová sieť vybudovaná v osiach komunikácií, v chodníkoch alebo zelených pásoch. Pre občianske alebo aj bytové stavby možno použiť pravouholníkovú alebo štvoruholníkovú sieť, prípadne sieť v tvare uzavretých polygónových ťahov vybudovaných po obvode staveniska:(obr. 8.1). Pre líniové stavby (diaľnice, cesty, železnice, vodné toky a pod.) najlepšie vyhovujú siete v tvaru polygónových ťahov alebo trojuholníkových reťazcom vybudované pozdĺž trasy stavby, Pre mostné objekty, tunely, metrá, priehrady a pod., ktoré vyžadujú veľmi presné siete, sú vhodné špeciálne siete napr. v tvare štvoruholníkových reťazcov alebo v kombinácii trojuholníkových, štvoruholníkových a polygónových sietí (obr. 8.2). Pre jednoduché pozemné alebo iné stavby možno ako vytyčovaciu sieť výhodne použiť vytyčovaciu priamku so zapisovacími bodmi [5]. Súčasný rozvoj meracej a výpočtovej techniky umožňuje na stavbách s priestorovou alebo plošnou skladbou použiť plošné vytyčovacie siete s prechodnými stanoviskami, ktoré sú vybudované iba pre určitú etapu výstavby. Podrobnosti o vhodných vytyčovacích sieťach a o ich vybudovaní sú v [5].

Obr. 8.2. Vytyčovací systém na vytýčenie sídliska

Obr. 8.1. Vytyčovacia sieť na výstavbu diaľnično-želežničného mosta v Bratislave

Polohové a výškové body pre geodetické vytyčovacie práce sa musia trvalo stabilizovať vhodnými stabilizačnými znakmi. Rozmery a tvar stabilizačných (meračských) znakov a značiek pre vytyčovacie siete pre priestorové a podrobné vytýčenie stavebných objektov a spôsob ich osadenia v teréne alebo na konštrukciách objektov sú v ČSN 730416 [13]. Meračské značky polohových a výškových hodov sa majú na objektoch osadzovať nenápadne, nesmú narúšať vzhľad a stabilitu konštrukcii objektu. Meračské body v teréne sa stabilizujú betónovými blokmi alebo hĺbkovou stabilizáciou špeciálne vystrojeným geologickým vrtom [5]. Na ochranu meračských bodov sa používajú vhodné ochranné znaky s výstražnými štítkami [5, 13].

O stabilizovaných polohových a výškových bodoch vytyčovacej siete a o bodoch určujúcich priestorovú polohu stavebného objektu sa vyhotovujú miestopisy podľa príkladov uvedených v Geodézia I [29] alebo v ČSN [10]. Pre každý miestopis bodu sa uvedie označenie a číslo bodu, súradnice bodu a jeho nadmorská výška, súradnicový a výškový systém, orientačné údaje hodu, napr. katastrálne územie, názov obce (stavby), opis miesta a označenie (stabilizácia) bodu, prípadne ďalšie údaje uľahčujúce orientáciu. Miestopisy bodov sa využívajú na obnovu zničeného alebo poškodeného bodu.

Presnosť určenia polohy (súradníc) a výšok hodov vytyčovacej siete, priestorového a podrobného vytyčovania stavebných objektov je rozličná a riadi sa diferencovane podľa druhu výstavby, požiadaviek na presnosť vytyčovania objektov atd. Všeobecne môžeme požadovanú presnosť bodov vytyčovacej siete stanoviť odhadom alebo rozborom z krajných vytyčovacích odchýlok vyplývajúcich z projektu alebo technických noriem pre jednotlivé skupiny stavieb [14, 15, 16]. Zo skúseností vyplýva, že presnosť bodov vytyčovacej siete (v polohe a vo výške) má byť približne 45 % až 60 % z požadovanej presnosti vytýčenia priestorovej polohy objektov. Krajné odchýlky na vytýčenie priestorovej polohy a na podrobné vytyčovanie uvádzajú ČSN [15, 16].

Každý projekt stavebného diela sleduje určitý zámer a určitú ideu, ktorých základom sú výtvarné a technické prvky projektu, napr. rovnobežnosť, súmernosť, kolmosť, sklony, vzdialenosti objektov a pod. Tieto prvky treba najprv zistiť, čo z projektu niekedy nevyplýva.

Polohový výkres projektu nemôžeme chápať len staticky, pretože zobrazenie ovplyvňuje mierka výkresu, meračské, zobrazovacie a reprodukčné chyby. Návrhové prvky výkresu musíme chápať dynamicky, vo vzťahu k skutočnostiam v prírode a k okoliu. Prípadné výhrady k projektu treba uskutočniť v spolupráci s projektantom alebo autorom geodetickej časti projektu. Uvedené zámery projektu musíme zabezpečiť vytýčením objektov.

1. pravouhlých súradníc,
2. polárnych súradníc,
3. pretínanie napred uhlami, smerníkmi alebo dĺžkami,
4. priesečníkové spôsoby,

Počas výstavby sa kontrolujú geometrické parametre stavebných objektov, najmä z hľadiska kvality a dodržania projektu. Výber parametrov, rozsah, počet, hustotu a presnosť kontroly; resp. kontrolných meraní určujú ČSN 73 U275 [11] a ČSN 732150 [12]. Investor v spolupráci s technickým dozorom a zodpovedným geodetom dohliada na kvalitu výstavby, na dodržiavanie priestorového umiestnenia objektov, kontroluje polohové a výškové zameranie podzemných vedení a objektov pred ich zakrytím, kontroluje zameranie vykonaných terénnych úprav a dokumentáciu skutočného vyhotovenia objektov od dodávateľa. Generálny projektant v spolupráci so zodpovedným geodetom vykonáva autorský dozor, najmä z hľadiska dodržiavania projektu. Ak sa kontrolou zistia nezrovnalosti pri realizácii, musia sa vykonať prípadné nápravné opatrenia, aby sa predišlo hospodárskym škodám.

Pri rozsiahlejších alebo technicky náročných stavbách sú určené kontrolné dni.

Dodávateľa geodetických prác sú povinní o vytyčovacích prácach a iných geodetických meraniach viest záznamy formou stavebného a montážneho denníka alebo vytyčovacieho protokolu (tab. 8.1). Do stavebného denníka (protokolu) sa zapisujú všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce ako dôkaz kvality a správnosti realizovaného vytýčenia. Stavebný denník obsahuje náčrt o vytýčení objektu, údaje (hodnoty) o vytýčených prvkoch, údaje o drobných zmenách proti projektu a kto ich nariadil, resp. odsúhlasil, o spôsobe označenia vytýčených prvkov a pod. Zápis v stavebnom denníku musia účastníci výstavby vzájomne potvrdiť podpisom. Stavebný denník s náčrtom o vytýčení je dôležitou právnou listinou, a preto musí spĺňať formálne a vecné náležitosti. Obsah stavebného denníka sleduje a preveruje i nvestor, ktorý podpisom vyjadruje svoje stanovisko. Generálny projektant používa denník na zaznamenanie nedostatkov a na návrh opatrení.

8.5 POSTUP A METODIKA VYTYČOVANIA VYBRANÝCM STAVEBNÝCM OBJEKTOV

prvky (body, osi, roviny, výškové úrovne a pod.), umožňujúce výstavbu objektu na mieste určenom stavebným projektom s navrhovaným tvarom a rozmerov.

• objekty s priestorovou skladbou - patria k nim objekty bytové, občianske, priemyselné, poľnohospodárske, špeciálne objekty atd.,
• líniové a plošné objekty patria k nim diaľnice, cesty, železnice, mosty, tunely, vodné toky, technické vedenia, letiská atd.

8.5.1 Vytyčovanie pozemných stavebných objektov

Na vybudovaní polygónovej vytyčovacej siete na okraji sídliska. stanovil projektant hlavnú os sídliska (A-B). Poloha bodov A a B sa určí v závislosti od polygónovej siete a vyjadrí sa v súradniciach bodov siete. Na podklade polygónového vytyčovacieho systému a definovanej hlavnej osi sa pripraví vytyčovací výkres, pre ktorý podľa rozmerov a vzájomnej polohy projektovaných objektov sa určí poloha meračských (vytyčovacích) priamok v danom prípade kolmých na hlavnú os. Meračské priamky tvoria uličné osi, ktoré sú zabezpečené priesečníkmi s polygónovými stranami a aj s hlavnou osou. Pri výpočte vytyčovacích prvkov sa vykoná aj i číselná kontrola, ktorou sa zabezpečujú pravouhlosť, rovnobežnosť, kolmosť a pod. jednotlivých objektov podľa projektu.

------------------------------------ --------------------------------------------------- Obr. 8.4. Vytyčovanie zvislosti pozemno montovaného objektu t - vytyčovaná mislica .

Obr. 8.5. Vytyčovací systém priemyselného závodu I. II. - hlavné osi stavby, S –

Obr. 8.6. Vytýčenie modulovej osnovy osi a rozmerov základových pätiek haly

Pri vytyčovaní priemyselných objektov sa najprv z bodov vytyčovacej siete vytýči priestorová poloha, t. j. hlavná os objektu pri priemyselných halách je to os jedného (vonkajšieho) radu základových pätiek. Potom sa vytýči modulová osnova objektu, t.j. sústava osí pätiek (obr. 8.6). Po presnom vytýčení osí pätiek sa skontroluje rovnobežnosť a kolmosť osi pätiek (najlepšie uhlami medzi diagonálami) a obrysy (tvar a rozmery) pätiek. Obrysy pätiek sa vytýčia od osi pätiek. Výšky základovej škáry a horná plocha základov pätiek sa vytýči od klincovej výškovej značky na základovej pätke (obr. 8.7). Pri betonáži pätiek na ich hornú plochu zabetónujú kovové skoby, na ktoré sa vyznačia pilníkom pozdĺžne (1-1') a priečne (A-A') osi pätiek. Tie sa olovnicou pren esú na dno pätky a niveláciou sa určia príslušné výšky. Pri osadzovaní podperných konštrukcií (stĺpov) sa skontroluje polohové a výškové osadenie stĺpov [6]. Obsah geodetických prác pri montáži objektov vyplýva z ČSN 73 2611 a ON 73 2480 alebo sa uvádzajú v [36].

1 -výšková značka, 2- smerové kovové skoby, 3-dno pätky, 4-základová škára

Doprava a dopravné stavby podstatne vplývajú na rozvoj hospodárstva, faktory civilizačného procesu a na tvorbu životného prostredia. Medzi dopravné stavby patria diaľnice, cesty, železnice, lanové dráhy, mosty, tunely, metrá, letiská atd. Tieto stavby patria svojím charakterom (okrem letiska) medzi líniové stavby, ktorých priestorovú polohu určujú hlavné, resp. charakteristické body. Postup a metodika geodetických prác je pri všetkých typoch dopravných stavieb približne rovnaká a skladá sa z vytýčenia osi a nivelety trasy, ktorej tvar a priebehy závisia od návrhových prvkov, čiže od smerových, výškových a priestorových prvkov trasy. Geodetické podklady dopravných stavieb tvoria mapy stredných mierok (1 : 10000, 1 :25000), mapy veľkých mierok.(1:500 až 1:5000), pozd� �žne a priečne rezy a iné doplňujúce podklady podľa požiadaviek projektanta. Obsah a metodika vyhotovenia mapových podkladov je spracovaná v metodickom návode [18].

Postup a spôsob vytyčovania dopravných stavieb, najmä komunikácií, úzko súvisí s metódou projektovania. Pri komunikáciách menšieho významu sa trasa vyhľadáva priamo v teréne alebo sa trasa navrhuje len podľa mapy s vrstevnicami zvyčajne v malej mierke 1 : 1 000 až 1 : 5 000. Trasa v teréne je potom daná dotyčnicovým polygónom, od ktorého sa vytýčia hlavné body trasy. Body dotyčnicového polygónu sa získajú grafickým odsunutím z mapy. V súčasnosti sa nové trasy komunikácií riešia analytickým spôsobom, pričom sa používa výpočtová a zobrazovacia technika zvyčajne z mapových podkladov vyhotovených fotogrametricky. Pri tomto spôsobe sú hlavné body trasy dané pravouhlými súradnicami vo vytyčovacom systéme vytyčovacej siete.

Podkladom na vytýčenie projektu cestnej komunikácie sú vytyčovacie prvky určené počítačom vzhľadom na vytyčovaciu sieť, ktorú tvorí polygónový ťah alebo trojuholníkový reťazec (obr.8.8) vybudovaný pozdĺž trasy navrhovanej komunikácie. Výsledkom výpočtu vytyčovacích prvkov na počítači je výstup vo forme tabelogramu [1O] (tab. 8.1 ). Smerové prvky trasy tvorí priama a oblúková trasa. Oblúkovú trasu tvoria buď jednoduché kružnicové oblúky, alebo kružnicové oblúky s prechodnicami (klotoida pri cestách, kubická parabola pri železniciach). Sklonové prvky nivelety ovplyvňujú najmä terénne podmienky. Lomy nivelety sa zaobľujú parabolickými (cesty) alebo kružnicovými (železnice) oblúkmi.

Vytyčovanie trasy komunikácie, podobne ako pri iných objektoch, vykonáva sa v dvoch etapách. V prvej etape sa vytýči priestorová poloha trasy, ktorú tvoria hlavné body (HB) trasy a hlavné výškové body (HVB). V druhej etape sa od HB trasy vykoná podrobné vytýčenie trasy [16]. Hlavné body trasy sa zabezpečujú zaisťovacími bodmi (obr 8.8).

Pri železniciach sa okrem postupu a metodiky vytyčovania venuje zvýšená pozornosť geometrickému usporiadaniu koľaji, výhybkám a staniciam. Na geometrické usporiadanie koľaji platí ON 736360 Geometrické uspořádáni koleje normálniho rozchodu na celostátních drahách a vlečkách a predpis ČSD S3. V ČSFR sa pre novostavby a obnovu koľaje používajú koľajnice tvaru R65 a S49. Plynulý smerový prechod medzi priamym a oblúkovým úsekom koľaje sa zabezpečuje prechodnicou v tvare kubickej paraboly . Lomy sklonov nivelety sa zaobľujú kružnicovými oblúkmi. Koľajové pásy v oblúkoch sa prevyšujú, prevýšenie sa vykonáva na vonkajšej (smerovej) koľajnici. Podrobnosti o geometrii sú v ON 736360, resp. v predpise ČSD S3.

Obr. 8.10. Vytyčovacia schéma jednoduchej výhybky

konštrukcií, zjednotenej sústavy tvaru R65, resp. tvaru S49 majú nové označenie. Uhol odbočenia predtým vyjadrený v stupňoch, napr. a = 6° a pod. teraz s dotyčnicou v pomere 1 : n (napr. 1 :9 = 6°20'24,69"). Vytyčovacia schéma jednoduchej výhybky R65 v dotyčnicovom pomere 1 : 11 s polomerom r = 300 m je na obr. 8.l0. Osobitné miesto v zjednotenej sústave majú oblúkové výhybky, ktoré zlepšujú smerové podmienky a zvyšujú prejazdovú rýchlosť. Výhybky sa vytyčujú obvykle pravouhlými súradnicami. Vytyčuje sa bod odbočenia O, koniec výhybky na hlavnom smere a koniec výhybky odbočenia. Začiatok je v styku výhybky s dotyčnicou ZO. Údaje na vytyčovanie uvádzajú smernice ČSD S3.

Osobitosti v koľajovom spojení tvoria materské koľaje (obr. 8.11), ďalej točnice, koľajové rampy, stanice atd. Predpísaná priestorová poloha koľaje sa zabezpečuje pevnými zaisťovacími bodmi, ktoré sú stabilizované betónovými znakmi pozdĺž trasy, zvyčajne po pravej strane koľaje podľa predpisu ČSD S3. Najnovšie je pozdĺž železničnej trasy stabilizovaný železničný polygón mimo vlastného železničného telesa, ktorý sa používa na vytyčovanie a geometrickú úpravu koľaje.

Osobitnú pozornosť zo strany geodetických prác treba venovať mestským komunikáciám, mestským rýchlodráham, elektrifikovaným tratiam a pod. Po ich výstavbe platia v podstate rovnaké zásady ako pri cestách a železniciach. Osobitosti geodetických prác sú v [6].

- meranie posunov základových a nosných konštrukcií počas výstavby, zatažovacej statickej skúšky a počas prevádzky.

Geodetické podklady tvoria mapy stredných (1:I0000) a malých mierok (1 : 1 000, 1 :500), pozemkové mapy a určenie dĺžky a prevýšenia osi mosta. Nové stavebné technológie vo výstavbe mostov vyžadujú. pomerne vysokú presnosť geodetických meraní (1:5000, 1 :10000, prípadne 1 :20000). Ovplyvňuje to nielen tvar, ale aj presnosť bodov vytyčovacej siete a potrebu zvýšenia nárokov na presnosť a rozsah kontrolných meraní počas výstavby.

Na vytyčovanie mostov sa osvedčili siete v tvare štvoruholníkových reťazcov s meranými diagonálami alebo v ideálnom prípade podľa obr. 8.12.

vykoná pretínaním napred uhlami alebo polárnou metódou. Presnosť vytýčenia sa posudzuje krajnými pozdĺžnymi, priečnymi a výškovými odchýlkami podľa ČSN 730422 [16]. Obsah a rozsah podrobného vytyčovania závisí od stavebnej technológie mosta. Pri technológii letmá montáž alebo letmá betonáž je obsah, rozsah a kvalita geodetických meraní približne rovnaká. Technológia letmo alebo výsuvnej skruže (obr. 8.13 ) sa používa najmä vtedy, keď nemožno použiť pod

perné konštrukcie (lešenia) ani vhodné mechanizačné stavebné prostriedky. Limitujúcim článkom letmej betonáže sú betónovacie vozíky, t. j. zariadenia na vyhotovenie debnenia segmentov mosta (obr. 8.14 ).

Obr. 8.14. Princíp výstavby mosta letmou betonážou 1-protizávažie, 1-kotvenie vozíka, 3-betonársky vozík, 4-konštrukcia debnenia

pri výstavbe mosta letmo sa najprv vytýčia a vybudujú podpery. Potom sa na podperách vytýčia a vybudujú zárodky do presnej

priestorovej polohy. Ďalej sa symetricky k zárodku budujú jednotlivé segmenty až do polovice mostného poľa. Počas betonáže, resp, montáže segmentov sa smerovo a výškovo vytyčujú a kontrolujú jednotlivé segmenty (obr. 8.15). Segmenty sa budujú s určitým nadvýšeným vzhľadom na postupné priťažovanie nosnej mostnej konštrukcie. Preto pre každú fázu výstavby sa vypracuje projekt (diagram) nadvýšenia a pohybu nivelet [6]. Počas výstavby sa vykonávajú aj merania najmä zvislých posunov základových (podperných) a nosných konštrukcií mosta podľa ČSN 730405 [17J.

Po dokončení výstavby mosta sa vyhotoví dokumentácia skutočnej realizácie mosta v súlade s predpismi [19], ktorá sa používa aj na kolaudáciu mosta pred uvedením mosta do prevádzky. Podľa ČSN 73 6209 sa na mostoch pred ich uvedením do prevádzky musí vykonať statická a dynamická zaťažovacia skúška, ktorou sa preveruje statická a dynamická funkcia konštrukcie mosta. Predmetom geodetických meraní pri statickej zatažovacej skúške je meranie sadania podpier mosta presnou niveláciou a priehybov nosných konštrukcií mosta niveláciou, trigonometricky alebo fotogrametricky [6]. Pre väčšinu mostov počas prevádzky sa predpisujú dlhodobé periodické merania posunov, najmä pilierov a nosných konštrukcií v súlade s ON 73 6221. Výsledky diagnostických meraní sa vyhodnocujú čí selne a graficky. Na obr. 8.16

Príklad dlhodobého merania posunov cestného oceľového mostu SNP v Bratislave je na obr. 8.17. Zvislé posuny sa merajú presnou niveláciou (niveleta, základy) a trigonometricky (pylón a previe káblov).

Obr. 8.17. Pozorované body pre dlhodobé meranie posunov mosta SNP v Bratislave 1-nivelačné značky,1-trigonometrickéznačky.3 značky napylóne,4 značky na previs káblov

Problematiku geodézie vo vodnom hospodárstve môžeme rozdeliť do niekoľkých tematických skupín. Na geodetické práce:

• pri úprave vodných tokov, ktoré sú vo vyhotovení geodeticko-hydrografického pasportu o vodnom toku a vo vytýčení úprav vodného toku,
• pri projektovaní á výstavbe zdravotne-technických (kanalizácia a vodovody) a melioračných (odvodňovacích a závlahových) stavieb,
• pri projektovaní, výstavbe a prevádzke hydrotechnických stavieb, ako sú betónové a sypané priehrady, hate, hydrocentrály, ochranné hrádze, prieplavy a pod.

Vodohospodárske a hydrotechnické stavby patria do skupiny líniových stavieb. Pri väčšine týchto stavieb platia z hľadiska geodézie vcelku rovnaké zásady, postupy a metodiky. Výnimku tvoria vodné priehrady (hrádze) na energetické a vodárenské účely. V ostatnom období sa v ČSFR rozšírili najmä sypané priehrady; ktoré majú oproti betónovým viaceré výhody [6], napr. Dalešice, Šance, Ružín, Hukovec, Liptovská Mara, Starína atd. Využívajú sa nielen na energetické, ale najmä na vodárenské účely. Z betónových priehrad v ČSFR možno uviesť napr. priehrady Orava, Stapy, Orlík, Vír, Kružberk, Hnilec atd., ktoré sa využívajú najmä na energetické účely.

Na výstavbu priehrad sú potrebné mapové podklady stredných (1 : 10000, 1 :25000, 1 :50000) a malých (1 :500, 1 : 1000, 1 :2000 alebo 1 : 5 000) mierok s výškopisom nielen na vypracovanie projektov priehrad, ale aj na prekládky dedín, komunikácií, technických vedení atd. na ktoré sa výstavba priehrady a zaplavená plocha územia vzťahuje.

Prevádzkové a energetické objekty na priehradách vytyčujeme ako objekty s priestorovou skladbou [15].

Pri vytyčovaní zdravotne-technických a podzemných stavieb líniových (vodovody, kanalizácia, kolektory) najprv sa vytýčia hlavné body trasy a hlavné výškové body (v zastavanom území sú to lomové body osi, v nezastavanom území hody po 100 až 500 m). Podrobné vytýčenie sa skladá z vytyčovania smeru a hĺbky stavebnej ryhy, do ktorej sa obvykle osadia rúry do projektovaného smeru a nivelety (obr. 8.18). Os a výška nivelety sa vyznačí na lavičkách. Presnosť vytýčenia priestorovej polohy a podrobného vytýčenia určuje ČSN 730422 [16].

Geodetické práce na úpravu vodných tokov sa skladajú z vyhotovenia geodeticko-hydrografického pasportu toku, ktorý vyjadruje skutočný stav toku. Podkladom na jeho vyhotovenie je poriečny polygónový ťah, vybudovaný a stabilizovaný po ľavom alebo pravom brehu toku. Polohové a výškové zameranie toku sa skladá z merania priečnych rezov toku situovaných pozdĺž toku v pravidelných vzdialenostiach (zvyčajne po 100 m). Priečne rezy sa priebežne číslujú proti prúdu toku a ich poloha sa určí staničením a uhlom na príslušnú stranu poriečneho

Pri výstavbe a prevádzke vodohospodárskych stavieb sa vykonávajú merania posunov objektov v súlade s ČSN 73 0405 [l7] a ON 73 G807. Tieto merania majú význam z hľadiska bezpečnosti a Funkčnej spoľahlivosti objektov.

Z technologických priemyselných zariadení predmetom geodetických meraní sú najmä vytyčovanie a kontrola geometrických parametrov zariadení: predovšetkým priamosť, rovnobežnosť, vodorovnosť, alebo sklon osí a zisťovanie účinkov pohyblivého a premenlivého zaťaženia a dynamiky na podperné a nosné konštrukcie.

Zo žeriavových dráh pochádzajú z hľadiska geodetických meraní do úvahy najmä mostové a portálové žeriavové dráhy. Pre ich výstavbu

• vodorovné odchýlky koľajníc vzhľadom na zámernú priamku (spojnicu bodu A-C, resp. B -D), (obr. 8.20)
• rozchod koľajníc (vodorovná vzdialenosť stredníc oboch koľajníc v spoločnej rovine na začiatku a na konci žeriavovej dráhy),
• rovnobežnosť koľajníc (kontrola uhlom a),
• výškové odchýlky a výškové rozdiely koľajníc niveláciou,
• kolmosť osí žeriavového mosta na koľajnice žeriavovej dráhy.

Obr. 8.20. Hlavné parametre mostovej žeriavovej dráhy

Pozorované body na koľajniciach žeriavovej dráhy sa vyznačia jaro kovačom tía hlave koľajníc nad podperami dráhy. Požadované kritériá presnosti montáže prvkov žeriavovej dráhy a metodiky merania a v ČSN 73 2611 Úchylky rozmerov a tvaru oceľových konštrukcií, 198 alebo v [6]. Pri meraní žeriavových dráh treba dodržiavať bezpečnostné predpisy a ochranu zdravia pracovníkov [24].

Meračský elaborát o meraní priestorových vzťahov žeriavových dráh obsahuje technickú správu a číselné a grafické znázornenie výsledkov merania. V grafickom znázornení sa vyznačí smerový a výškový priebeh koľajníc a hodnoty odchýlok, rozchody koľajníc, vzájomné prevýšenie koľajníc, relatívne výškové odchýlky v mm a sklon polí v promile (obr. R.21 ).

Geodetická dokumentácia obsahuje číselné a grafické znázornenie výsledkov zamerania skutočnej polohy a výšky dokončených pozemných, podzemných a nadzemných objektov, zariadení a terénnych úprav na body vytyčovacej siete na stavenisku. Zameranie podzemných objektov, inžinierskych sietí (technických vedení) a zariadení pre túto i dokumentáciu sa musí vykonať vždy pred ich zakrytím. Grafická dokumentácia sa väčšinou spracúva v mierke 1 : 1 000, 1 : 500, pripadne 1 :200. Dokumentácia sa archivuje a využíva na kolaudačné konanie, počas prevádzky na údržbu objektov a pri rekonštrukciách. V časti dokumentácie o skutočnom vyhotovení stavby sa poskytujú správcom (prevádzkovateľom) príslušných objektov technických vedení, rozvodových sietí, dopravných sieti a pod. Geodetická časť dokumentácie sa odovzdáva aj územným orgánom geodézie a kartografie na aktualizáciu štátnych mapových diel, na úpravu majetko-právnych vzťahov a kataster nehnuteľností. Podrobnosti o obsahu, metódach merania a náležitostiach geodetickej časti dokumentácie uvádza metodický návod [19]. Uvedené sú v ňom aj príklady grafickej dokumentácie.

1. Vymenujte účastníkov výstavby a ich povinnosti.
2. Aký je postup vytyčovania stavebných objektov?
3. Z čoho sa skladá odovzdávanie staveniska, akú má formu a kto sa ho zúčastňuje?
4. Aký súradnicový a výškový systém sa používa na stavbách?
5. Ako sa zvolí presnosť vytyčovania objektov a čo ju ovplyvňuje?
6. Metódy vytyčovania objektov.
7. Druhy a obsah vytyčovacích výkresov.
8. Obsah dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby a na čo sa používa.