Základné mapy veľkých mierok obsahujú zložku polohopisnú, popisnú a niekedy aj výškopisnú. Polohopis je základom každej mapy a objavuje sa ako pôdorys predmetov už v prvých starovekých mapách. Popis je dôležitou zložkou mapového obsahu, dopĺňa polohopisný obsah a obohacuje mapy o ďalšie údaje.

Výškopis nadväzuje na polohopisné znázornenie a vytvára .plastický dojem máp. Začal sa objavovať v mapách neskôr ako polohopis a je obsahom topografických a účelových máp.

V súčasnosti je základnou mapou veľkej mierky Základná mapa ČSFR veľkej mierky (ZMVM), ktorá je štátnym mapovým dielom. Okrem iného plní funkciu meračského operátu evidencie nemovitostí. Výškopis tejto mapy je iba účelovou nadstavbou.

Polohopisnou kresbou sa znázorňujú na mapách zameriavané predmety vodorovnej polohe, pričom sa zachováva geometrická podobnosť ich priemetov v tvaroch a dodržiava sa mierka zmenšenia vo vzdialenostiach bodov ohraničujúcich tieto tvary.

V mapách väčších mierok alebo pri predmetoch väčšieho rozsahu sa vyjadruje polohopis predovšetkým presným pôdorysom so všetkými detailmi, ktoré možno pri danej mierke mapy ešte vyznačiť.

V mapách vyhotovených v menších mierkach sa presne zmenšený predmet ešte upravuje a zjednodušuje (generalizuje) vynechávaním detailov a vyrovnávaním mierne zalomených hraníc.

Dôležité orientačné predmety, ktoré charakterizujú mapovú kostru osamotené domy, vozovky, cesty, vodné toky a pod.) sa niekedy vyznačujú pôdorysom vo väčšej mierke, ako je mierka pôdorysu na vyhotovovanej mape. Vyznačujú sa v nadmernej veľkosti a stávajú sa tak vlastne dohovorenými značkami (ČSN 01 3411 - Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky).

Značky sú kreslené symboly, ktoré slúžia na grafické vyjadrenie prvkov zemského povrchu, objektov alebo javov na ňom v mapách: značka zastupuje objekt alebo jav a nemusí byť závislá od jeho skutočnej podoby a veľkosti. V základných mapách sa značky orientujú kolmo na dolný okraj mapy, ak sa výnimočne neurčí inak.

Polohopisným obsahom sú body bodových polí, hranice, druhy pozemkov (kultúry), stavebné objekty. a budovy, dopravná sieť a dopravné zariadenia, vodstvo, vodohospodárske stavby a zariadenia, potrubné a elektrické vedenie, prípadne ďalšie polohopisné prvky.

Základná mapa obsahuje všetky trvale stabilizované i trvale signalizované body základného a podrobného polohového bodového poľa. Tieto body kreslia aj za rámom mapy, do vzdialenosti 5 cm. (Dočasne stabilizované body sa zobrazujú značkou len v náčrte).

Základná mapa obsahuje ďalej všetky body . Čs. jednotnej nivelačnej siete a stabilizované body technickej nivelácie. Poloha geodetických výškových bodov sa musí určiť pri podrobnom meraní.

Obr. 4.1. Mapové značky bodov, bodových polí a ostatných bodov

Z ostatných bodov sa v mape zobrazujú medzníky na hraniciach: Pomocné meračské body sa zobrazujú iba v meračskom náčrte.

Hranice sa v mape zobrazujú ako priame spojnice lomových bodov Mapovými značkami sa rozlišujú hranice územných celkov, katastrálne, vlastnícke a užívateľské, druhov pozemkov (kultúr) a ďalšie druhy hraníc (obr. 4.2).

Hranice územných celkov sú hranice štátne, republikové, krajské, okresné a hranice obecné. Hranice štátne sa nezameriavajú, ale sa preberajú z dokumentácie uloženej na ministerstve vnútra. Hranice obecné sú obyčajne totožné s hranicami katastrálnych území. Prebiehajú najčastejšie po vlastníckych a užívateľských hraniciach a rozdeľujú sa na stále a pohyblivé. Pohyblivé hranice prebiehajú stredom vodného toku a sledujú všetky jeho zmeny. Hranice územných celkov sa vyznačujú medzníkmi aspoň v hlavných lomových bodoch.

Hranice nižších správnych jednotiek sa musia zhodovať s časťami hraníc vyšších správnych jednotiek, ktoré k nim priliehajú. Na spoločnom úseku sa na mape vyznačuje iba značka pre najvyššiu hranicu.

Obr. 4.2. Mapové značky hraníc

Hranice vlastnícke a užívateľské tvoria hranice medzi pozemkami, ktoré patria rôznym vlastníkom alebo užívateľom. Sú to hranice medzi pozemkami rôznych organizácií, sektorov štátnej správy, hranice pozemkov poľnohospodárskych družstiev a pozemkov v súkromnom a osobnom vlastníctve alebo pozemkov užívateľov. Majú sa označovať trvalými medzníkmi, stenami, plotmi a pod. Môžu byť aj zakryté, pohyblivé (napr. hranice v neupravených vodných tokoch v močiaroch a i.), nezreteľné (ich priebeh sa nedá v prírode zistiť, pretože už zanikli). Také hranice sa preberajú z máp evidencie nehnuteľností (hranice druhu pozemkov, kultúr) sú hranice medzi pozemkami, ktoré patria tomu istému vlastníkovi alebo užívateľovi, ale pestujú sa na nich rôzne druhy plodín (rôzne druhy kultúr). V teréne sa tieto hranice trvalým spôsobom neoznačujú.

Hranica zastavaného územia obce je hranica utvorená pre účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zakresľuje sa podľa stavu vyznačeného v pozemkovej knihe.

Hranice chránených pásiem sú hranice území chránených štátnymi orgánmi (kultúrne pamiatky, národné parky, ostatné chránené časti, prírodné ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov). Zakresľujú sa podľa podkladov organizácií, ktoré tieto územia spravujú.

Hranice dobývacích priestorov sú na povrchu určené zatvorenými geometrickými obrazcami s priamymi stranami, ktorých vrcholy určujú súradnice a v teréne sa označujú medzníkmi.

Druhy pozemkov a spôsob užívania sa v základných mapách vyznačí značkami (obr. 4.3). Značky sa umiestňujú do parcely.

Klasifikáciu pozemkov podľa spôsobu užívania stanovuje Vyhláška č. 23/1964 Zb., zákona o evidencii nehnuteľností č. 22/1964 Zb. a tiež aj Inštrukcie prevedenia evidencie nehnuteľností. Pozemky v ČSFR sú radené do 12 druhov pozemkov (kultúr).

Poľnohospodársky obrábané pozemky sú:

Poľnohospodársky neobrábané pozemky sú:

Značkou neplodná pôda (obr. 4.3,) sa označujú pozemky, ktoré patria do "ostatných plôch", ak nemajú vlastnú grafickú značku alebo popis.

Obr. 4.3. Mapové značky druhov pozemkov a spôsob užívania

Stavebné objekty a budovy sa v základných mapách vyznačujú značkami (obr. 4.4).

Predmetom polohopisu základnej mapy sú všetky budovy a stavby pevne spojené svojimi základmi so zemou. Budovy členíme na obytné a neobytné (hospodárske), podľa použitého materiálu stavebného na spáliteľné (drevené) a nespáliteľné (murované, kovové). Tvar pôdorysu budovy určuje čiara vytvorená prienikom vonkajších hrán muriva s prirodzeným zemským povrchom. Obytné budovy sa oddeľujú od budov určených na iné účely, aj keď patria jednému vlastníkovi a budú s nimi a s dvorom vytvárať jednu parcelu. Schody a schodiská sa zobrazujú len na monumentálnych budovách, na verejných priestranstvách a v nezjazdných uliciach. v Kostoly, synagógy sa kreslia podľa zásad pre zobrazovanie budov, iba dovnútra obrysu sa umiestni príslušná značka.

Obr. 4.4. Mapové značky stavebných objektov a budov

Budovy postavené na cudzom pozemku vždy tvoria z hľadiska stavebného práva samostatné parcely. Pri budovách, ktoré majú veže a vežičky, sa vždy určuje poloha ich vrcholov a v pôdoryse sa vyznačí ako bod.

Z dopravných sietí a dopravných zariadení obsahuje základná mapa: železnice, diaľnice a cesty. Vyznačujú sa značkami podľa obr. 4.5.

Obr. 4.5. Mapové značky dopravnej siete a dopravných zariadení

Pri železniciach sa zameriava a zobrazuje predovšetkým obvod, ktorý tvorí vlastnícka hranica, ďalej verejne prístupné budovy, druhy pozemkov, ktoré správa dráhy nepoužíva na prevádzku, os koľají iba mimo stanice k prvej a poslednej výhybke v stanici, mosty a priepusty, staničníky atď.

Pri diaľnicach a cestách sa zameriavajú a zobrazujú vlastnícke (užívateľské) hranice, koruna a hranica medzi chodníkom alebo deliacim pásom, ak sú na mape zobraziteľné (obr. 4.6) Ďalej kilometrovníky a trvalé zariadenia ako mosty a priepusty, čerpadlá pohonných látok a pod.

Obr. 4.6. Kreslenie cestných komunikácií

Cesty za zameriavajú a zobrazujú iba obrysom. Parkové a sadové cesty len so spevneným povrchom a širšie ako, 3 m.

Tunel (železničný, cestný) sa vyznačí ako predmet s podzemnými prvkami, šírka, značky zodpovedá najväčšej svetlej šírke tunelu. Zameriavajú a zobrazujú sa aj portály tunelov.

Vodstvo, poľnohospodárske stavby a zariadenia sa zobrazujú svojím obvodom (hranicami) a vyznačujú sa značkami (obr. 4.7).

Obr. 4.7. Mapové značky vodstiev, vodohospodárskych stavieb a zariadení

Zobrazujú sa vodné toky, jazerá, rybníky, údolné nádrže, suché močiare, priekopy (len mimo komunikácie) a vodohospodárske stavby a zariadenia (priehrady a hrádze, hate, plťové priepusty, plavebné komory, vodojemy, verejné studne, úpravovne vôd, čističky odpadových vôd a čerpacie stanice).

Pri vodných tokoch sa zameriava a zobrazuje vlastnícka hranica, prípadne ešte hranice hladiny vody a brehové čiary, ak je vodný tok dosť široký. Ak je vzdialenosť brehových čiar alebo hraníc hladiny na mape menšia ako 0,5 mm, kreslí sa tok jednou čiarou.

Pri jazerách, rybníkoch a údolných nádržiach sa zameriava a zobrazuje vlastnícka hranica a hladina vody s dátumom. Ak sa nedá hranica hladiny vody pre nedostatok miesta zakresliť, zobrazí sa iba vlastnícka hranica.

Potrubné a elektrické vedenia a ich zariadenia a objekty sa vyznačujú v základných mapách (obr. 4.8). Zobrazujú sa kompresné a regulačné stanice, trafostanice, meniarne, nadzemné silové vedenia vysokého a veľmi vysokého napätia bez rozlíšenia druhu, vrátane stožiarov, stožiare vysielacích a retranslačných staníc. Telefónne a telegrafické vedenie pozdĺž ciest a železníc, rovnako ako elektrické silové vedenie nízkeho napätia a ostatné potrubné vedenia a ich zariadenia sa v základných mapách nezobrazujú. Sú náplňou účelových máp.

Obr. 4.8. Mapové značky potrubí a elektrických vedení a ich zariadení

Z predmetov banskej činnosti a ťažby sa y základných mapách zobrazujú značkami len vyústenia podzemných činností na povrch mimo hranice závodov (obr. 4.9).

Obr. 4.9. Mapové značky baníckej a ťažobnej činnosti

Ostatné konštrukčné a pomocné prvky polohopisu sa v základných mapách vyznačujú značkami (obr. 4.10).

Chránená plocha alebo objekt sa vyznačí značkou por. č. 9.01. Ochrana objektov, do ktorých značku nemožno umiestniť, sa vyznačí skratkou "chran".

Zlučkami sa vyznačuje príslušnosť oddelených plôch k parcelám.

Strany polygónových ťahov; meračské priamky a zámery podrobných bodov sa vyznačujú iba v náčrte. Takisto aj značka orientácie na sever.

Konštrukčné a pomocné prvky, ako priesečníky siete pravouhlých sú

radníc a priesečníky súradnicovej siete s rámom mapového listu, sa zobrazujú iba v mapovom liste.

Obr. 4.10. Mapové značky ostatných konštrukčných a pomocných prvkov

Popis súvisí úzko s polohopisom. Je to súbor všetkých geografických mien, miestnych a nesídelných názvov, skratiek a čísel v mapovom poli a ďalej rámových a mimorámových údajov. Pôvodne sa popis kreslil ručne priamo do originálov rôznymi druhmi písma. Neskôr sa prešlo na sadzbu písma, ktoré sa teraz ustálilo na tlačenom písme rôznych veľkostí, sklonu a sily, ČSN O1 3411 (Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky) (obr. 4.11).

Pri umiestňovaní názvov sa dodržiava zásada neprekryť názvom iný údaj alebo mapovú značku. Väčšina názvov má riadky rovnobežné so severnou a južnou sekčnou čiarou. Pri ostatných tvaroch (rieky, pohoria atď.) platí zásada čitateľnosti názvu z juhu alebo východu.

Medzi číselné údaje patria čísla bodov bodových polí, čísla hraničných znakov, parcelné čísla, nadmorské alebo relatívne výšky a popis vrstevníc (obr. 4.11 a obr. 4.12).

Obr. 4.11. Typy písma číselného popisu

Čísla pevných bodov polohového bodového poľa sa umiestňujú pokiaľ možno vľavo od značky bodu. Nadmorská výška sa uvádza len v spojení so zobrazovaným výškopisom, pokiaľ možno vpravo od značky bodu. Čísla bodov výškového bodového poľa sa neuvádzajú. Ak je taký bod súčasne bodom polohového poľa, uvedie sa iba číslo bodu polohového poľa, pričom bod je zobrazený značkou pre bod výškového bodového poľa.

Parcelné čísla sa píšu rovnobežne s dolnou stranou rámu mapového listu, výnimočne pri úzkych parcelách (napr. , pri cestách) sa orientujú v smere parciel: pri vodných tokoch sa píšu v smere šípky.

Miestne názvy sú názvy miest, mestských štvrtí, obvodov, predmestí, sídlisk, obcí, osád, samôt, priemyselných závodov, baní, štadiónov, zámkov, hradov, pomníkov a pod. Miestne názvy sa určujú právnymi predpismi; napr. zákonom o územnom členení štátu, vyhláškou o názvoch obci (Lexikón obcí). Popisujú sa typom písma podľa ukážky (obr. 4.12).

Veľkosť písma sa vyznačuje v bodoch (veľkosť jedného bodu zodpovedá 0,38 mm).

Nesídelné názvy sú podľa svojej povahy územné, terénne, vôd a predmetov miestopisne významných. Medzi územné názvy patria názvy ulíc, honov, polesí, ostrovov, močiarov a pod. Medzi terénne názvy patria názvy chrbátov, údolí, roklín, strží, strání, význačných skál a pod. Medzi vodné názvy patria názvy riek, jazier, rybníkov, vodných nádrží, priehrad, potokov, kúpalísk a pod. Všeobecné označenia dopĺňajú niektoré objekty a vyznačujú sa na mape plnými názvami alebo dohovorenými skratkami.

Nesídelné názvy sa popisujú typom písma podľa ukážky na obr. 4.12.

Obr. 4.12. Typy písma pre popis miestnych názvov

Popis za rámom mapového listu (mimorámové údaje - obr. 4.13) obsahuje názov "Základná mapa ČSFR!', označenie mapového listu a údaje o jeho polohe v správnom rozdelení štátu, súradnicový, prípadne výškový systém, mierku mapy, označenie susedných mapových listov; údaje o vzniku a tlači mapy, tiráž mapy (spracovateľ, vydavateľ, rok 1. vydania a pod.), uvedenie technických noriem, podľa ktorých sa mapa vyhotovila a okrajové náčrty. Umiestňovanie mimorámových údajov sa vykonáva podľa ČSN O1 3411 a podľa vzorových listov.

V okrajových rámčekoch (skelete - rozmery 2,5 x 2,0 cm) sa schematicky vyznačia všetky skutočnosti a informácie potrebné pre rýchlu orientáciu užívateľa mapy, najmä:

• údaje o obciach a katastrálnych územiach;
• údaje o vzniku mapy a vyznačenie triedy presnosti mapovania, údaje o meračských metódach a spôsobe tvorby mapy.

V mape sa nedá znázorniť priebeh terénnej plochy so všetkými podrobnosťami. Zobrazuje sa iba priebeh náhradnej generalizovanej plochy, ktorá sa skutočnému priebehu terénu čo najviac približuje (kap. 3).

Obr. 4.3. Typy písma pre popis nesídelných názvov

Znázornenie terénu vrstevnicami, číselnými výškovými údajmi a technickými šrafami s údajmi relatívnych výšok tvorí výškopisný obsah mapy. Pre väčšiu prehľadnosť sa výškopisný obsah tlačí hnedou farbou.

Pre každú mapu sa volí interval vrstevníc, ktorému sa hovorí základný a dodržiava sa v celom mapovom diele. Obsahom základných máp veľkých mierok sú základné a zosilnené vrstevnice (obr. 4.14, č. l0.01 a 10.02), doplnkové vrstevnice (obr. 4.14, č. 10.05), nadmorské výšky vrstevníc (obr. 4.11, č. 11.02), spádovky (obr. 4.14, ~. 10.07 ) (odstavec 3.1.3.1).

V základných mapách veľkých mierok, ak sa zobrazuje aj výškopis, sú obsahom mapy aj číselné výškové údaje, t.j. absolútne výškové kóty (obr. 4.14, č. 10.13), nadmorské výšky bodov základného a podrobného polohového bodového poľa, podrobného výškového poľa a základného tiažového poľa i relatívne výškové kóty (odstavec 3.1.3.2).

Obr. 4.14. Mapové značky pre znázornenie výškopisu

Výškopisným obsahom základných máp veľkých mierok sú aj technické šrafy (obr. 4.14, č. l0.08), ktoré sa v mieste najväčšieho výškového rozdielu označujú relatívnou kótou. Obrysy šrafovaných plôch sa vyznačia hnedou farbou, ak sa nekryjú s niektorou polohopisnou čiarou.

Terénne stupne, ktorých hrany sa nedajú zobraziť na mape (užšie ako 0,5 mm), sa zobrazia hrubou čiarou s vyznačením spádovky v mieste naj väčšieho výškového rozdielu a relatívnou kótou (obr. 4.14, č. 10.09).