Bodové pole tvoria súbory bodov, pri ktorých bola presne určená poloha pravouhlými súradnicami X, Y alebo nadmorská výška alebo tiažové zrýchlenie V prírode sú tieto body vhodne rozmiestnené a označené trvalým spôsobom:

Bodové polia sa rozdeľujú na:

a každé z nich na základné a podrobné bodové pole. Body základných bodových polí vytvárajú geodetické siete (tab. 6.1):

Tabuľka 6.1. Rozdelenie geodetických sietí

Body bodových polí, ktoré sú v prírode trvale stabilizované, príp. signalizované a majú vyhotovené predpísané doklady (geodetické alebo nivelačné údaje), sa nazýva)ú body geodetické. Pre zriaďovanie a využívanie geodetických bodov platí CSN 73 0415 - Geodetické body.

Dobre udržiavané základné bodové pole bude i v budúcnosti snáď jediné; čo sa z výsledkov mapovania dá udržať v stave pohotovosti a je najzákladnejšou mapovacou investíciou.

Polohové geodetické body sú geodetickým základom pre polohové merania. Základné polohové bodové pole tvoria body Štátnej trigonometrickej siete, rozčlenené na body I. až V. rádu.

Poznatky o starších trigonometrických sieťach, ich výhodách a chybách sú nevyhnutné aj pre dnešných odborníkov, ktorí môžu kvalifikovane posúdiť technickú hodnotu katastrálnych máp a starších bodových polí. Pozemkov mapy EN, s ktorými sa pracuje na pracoviskách geodézie, sú ešte vo veľkom rozsahu v mierke 1 : 2880 a nadväzujú na mapy stabilného katastra.

Na našom území sa vybudovalo pre mapovanie v rôznych obdobiach niekoľko trigonometrických sietí. Väčšina ich značiek sa v prírode zachovala a veľká časť bodov starších sietí sa preberala do sietí budovaných neskôr.

Trigonometrická sieť bola súčasťou vedeckých základov stabilného katastra. Budovala sa v r. 1807 až 1860 (v Čechách do r. 1840) a slúžila ako polohopisný podklad máp stabilného katastra v českých krajinách. Pre stanovenie rozmerov tejto siete a jej kontrolu sa zriadili 4 základne:

Na umiestnenie siete na elipsoide a jej orientáciu sa vykonali astronomické merania: Poloha trigonometrických bodov v rovine mapy bola daná pravouhlými súradnicami X a Y v Cassiniho-Soldnerovom zobrazení (kap. 5.11) - (obr. 6.1).

Trigonometrická sieť mala 4 rády.

Zo štyroch priamo meraných základní sa odvodila trigonometrická sieť I. rádu. Strany trojuholníkov v I. ráde boli 15 až 30 km dlhé a priliehali priamo k meraným základniam alebo k stranám odvodeným priamo zo základní Sieť bola pripojená aj na trigonometrické siete susedných štátov (obr. 6.1 ).

Z nej sa odvodila uhlovým meraním a číselným výpočtom trigonometrická sieť II. rádu s dĺžkou strán 9 až 15 km.

Body trigonometrickej siete III. rádu so stranami 4 až 9 km nadväzovali na siete predošlé tak, aby pripadli aspoň tri trigonometrické body na jeden fundamentálny (triangulačný) list s rozmermi 4000° x 4000° (5754,6 ha), z ktorých by aspoň jeden mal byť stanoviskom meračského stola (obr. 6.2).

Obr. 6.1. Trigonometrická sieť prvého rádu pre stabilný kataster

Obr. 6.2. Časť trigonometrickej siete II. a III. rádu pre stabilný kataster

Pri budovaní trigonometrickej siete sa vtedajší odborníci dopustili niekoľkých chýb, ktoré sa prejavili neskôr pri používaní siete.

Body I. až III. rádu sa určovali číselne. Uhly v sieti I. až III. rádu sa merali veľmi presne. Sieť sa nevyrovnávala podľa rádov, ale vo zvolených skupinách bodov I až III. rádu. Odchýlky medzi skupinami sa rozdeľovali primitívnym spôsobom. Pri výpočte sa sférické trojuholníky považovali sa rovinné. To bol prvý nedostatok tejto trigonometrickej siete.

Pre podrobné meranie body I. a III. rádu nepostačovali. Preto boli určené trigonometrické body IV. rádu s dĺžkami strán do 4 km. Body IV. rádu sa určovali grafickou trianguláciou (grafickým pretínaním). Na sklo pripevnené na meračskom stole sa napol papier. Na ňom sa zobrazil rám fundamentálneho listu v mierke 1 : 14 400. Fundamentálny list sa rozdelil na 4 stĺpce a 5 vrstiev (mapové listy v mierke 1 : 2880 s rozmermi 1000°x 800° tj. 500 jutár = 287,7 ha, ale v mierke 1 : 14 400). Ďalej sa zobrazili zo súradníc body I. až III. rádu určené číselne (aspoň 3). Body IV. rádu sa určovali grafickým pretínaním z viacerých smerov, a to tak, aby do každého mapového listu mierky 1 : 2880 padli opäť aspoň 3 body a aby jeden z nich mohol byť stanoviskom meračského stola. Súradnice bodov IV. rádu sa odmerali na desatiny siahy z fundamentálneho listu v mierke 1 : 14 000. Z takto graficky určených súradníc bodov sa vychádzalo pri mapovaní v mierke päťkrát väčšej Neistota vyplývajúca z grafického určovania súradníc trigonometrických bodov IV. rádu bol hlavný nedostatok v geodetickom základe pri vyhotovovaní máp v mierke 1 : 2880.

Ďalším nedostatkom tejto trigonometrickej siete bola dodatočná trvalá stabilizácia trigonometrických bodov, často až 20 rokov i viac po ich určení. Pôvodné dočasné znaky (koly) sa často nenašli a body sa potom stabilizovali na podklade vytyčovacích zoznamov. Tým sa pre budúcich užívateľov vniesla do siete neistota, pretože poloha dodatočne stabilizovaných bodov nemusí zodpovedať pôvodným bodom, ku ktorým sa vzťahujú súradnice. Stabilizácia sa vykonala kameňom s krížikom.

Obr. 6.3. Prehľad triangulácií, určenie a stabilizácia bodov IV. Rádu z r.

1859-1918, 1921-1928, 1940-1944

V Uhorsku sa začalo mapovať podľa patentu z r. 1849.

V rokoch I853 až I854 bola v Uhorsku vybudovaná Stará trigonometrická sieť (v bezprojekčnej sústave) podľa rovnakých zásad ako v rakúskych zemiach s tým rozdielom, že sa v niektorých prípadoch body IV. rádu určovali už číselne.

Novú trigonometrickú sieť vybudovali v r. 1860 až 1864 dvaja českí geodeti Horsky a Marek. Zo starej siete sa použili meračské údaje a meranie sa pripojilo na 4 základne. Súradnice sa vypočítali v azimutálnom stereografickom zobrazení. Číselne sa určovali body I. a IV. rádu a súradnice sa čiastočne vyrovnávali metódou najmenších štvorcov.

Pre stereografickú zobrazovaciu sústavu sa tiež zvolila os X a Y ako pri bezprojekčnej sústave pre starú trigonometrickú sieť, t.j. v budapeštianskom súradnicovom systéme so začiatkom v trigonometrickom bode (západná veža budapeštianskej hvezdárne) na vrchu Gellérthegy (obr. 5.6).

Body vyšších rádov sa stabilizovali kameňom, body IV. rádu niekedy kameňom, niekedy dreveným kolom. Až po r. 1890 sa začali všetky trigonometrické body stabilizovať kameňom (obr. 6.3).

Katastrálne trigonometrické siete rakúske a uhorské slúžili ako základy podrobných triangulácií pri obnovovaní máp stabilného katastra číselnými metódami a vyhotovovaní plánov miest. Využívali sa aj pri triangulácii na štátnych hraniciach ešte asi 10 rokov v novom československom štáte.

6.l13 Nová vojenská triangulácia pre európske stupňové meranie

V rokoch 1862 až 1898 budoval Vojenský zemepisný ústav vo Viedni vojenskú trigonometrickú sieť I. rádu, do ktorej sa prevzalo vyše 100 bodov katastrálnej triangulácie. Tvorila súčasť stredoeurópskeho stupňového merania a geodeticky základ pre tretie vojenské mapovanie.

Ako výpočtová plocha sa zvolil Besselov elipsoid. Celkove sa meralo 22 základní. Sieť mala medzery na Morave a najmä na Slovensku (obr. 6.4). Väčšina základní sa neuplatnila pri určovaní rozmerov siete, mala len funkciu kontrolnú.

Základným bodom vojenskej triangulácie bol trigonometrický bod Hermannskogel, na ktorom sa určili zemepisné súradnice a azimut na bod Hundsheimerberg. Vojenská trigonometrická sieť I. rádu sa zhusťovala sieťami II. a III. rádu. Do roviny sa nepreviedla, jej body sa zobrazili zo zemepisných súradníc do topografických máp 1 : 25 000 III. vojenského mapovania (kap. 5.14).

Obr. 6.4. Nová vojenská triangulácia pre európske stupňové meranie

Po roku 1918 prevzala Československá republika trigonometrické siete rôzneho pôvodu, nerovnakej presnosti a založené na rôznych geodetických základoch. Boli to staré a nepresné katastrálne trigonometrické siete (z r. 1821 až 1864) s mnohými stratenými bodmi. Vojenská trigonometrická sieť (1862 až 1898) bola síce presnejšie zameraná, ale empiricky vyrovnaná a jej body mali len zemepisné súradnice vo vzťahu k Besselovmu elipsoidu. Nepokrývala celé územie a tiež bolo veľa bodov stratených. Pravouhlé rovinné súradnice bodov ostatných trigonometrických sietí boli v 8 rôznych súradnicových sústavách pri 5 rôznych kartografických zobrazeniach.

Za takéhoto stavu sa zriadila v r. 1919 triangulačná kancelária a za jej prednostu menovali Ing. Josefa Křováka. Prvou úlohou triangulačnej kancelárie bolo vybudovať novú trigonometrickú sieť, dostatočne presnú, do ktorej by sa previedli aj výsledky starších meraní. (Odtiaľ jej názov "Jednotná trigonometrická sieť katastrálna" - JSTK). Druhou úlohou bolo vytvoriť jedno a čo najlepšie vyhovujúce kartografické zobrazenie.

Požiadavka rýchleho vybudovania novej jednotnej siete nepripúšťala klasický postup od merania základníc k vybudovaniu základnej siete, ani spojenie so sieťami okolitých štátov. Pre vytvorenie JTSK bola v r. 1920 až 1927 vybudovaná sieť I. rádu (zo začiatku bola označovaná Ing. Křovákom ako "základná sieť") s 237 bodmi (bez južného Slovenska). Na 64 bodoch s prevzali merané osnovy vojenskej triangulácie z r. 1862 až 1898. V prázdnych priestoroch v okolí Brna a na východnom Slovensku sa sieť doplnila ďalšími bodmi. Takisto sa zhustila aj riedka sieť v Čechách (obr. 6.5). Sieť bola vyrovnaná samostatne, naraz metódou najmenších štvorcov.

Sieť bola vyrovnaná v rovine, a nie na elipsoide, preto bolo nutné čo najskôr vyriešiť otázku zobrazenia. Preto už začiatkom 20. rokov odvodil Ing. Křovák pre Československé územie všeobecné konformné kužeľové zobrazenie (Křovákovo) 5 minimálnou dĺžkovou opravou zo zobrazenia (od -l0 do +14 cm) s jedinou súradnicovou sústavou v jedinom kvadrante (odst. 5. 21).

Obr. 6.5. Jednotná trigonometrická sieť I. rádu

Od roku 1927 sa postupne budovala JTSK podľa potrieb praxe Zhustením bodov pôvodnej vojenskej siete v Čechách (príliš veľké trojuholníky) vznikla sieť I. rádu s 361 bodmi a priemernou dĺžkou strany 25 km. Do siete I rádu sa vkladali body II. rádu so stranami asi 13 km, II. rádu. so stranami asi 7 km a IV. rádu so stranami asi 4 km. Dbalo sa pri tom, aby do siete prešli všetky body vojenskej triangulácie, väčšina bodov katastrálnej triangulácie a body zo sietí pohraničných a iných triangulácií.

Medzi body JTSK I. a IV. rádu sa vkladali body podrobnej trigonometrickej siete V rádu, s priemernou dĺžkou trojuholníkových strán asi 2 km a neskôr body zhusťovacie, ktoré nepatria do trigonometrickej siete, so stranami asi 1 km. .

Body I. rádu sa číslovali priebežne na celom území republiky. Body II. až IV rádu sa číslovali priebežne v každom základnom triangulačnom liste, body V. rádu v triangulačnom liste. Rád trigonometrického bodu sa označil pripísaním číslic 1 až 5 k poradovému číslu trigonometrického bodu.

Napríklad:

Okrem čísel majú trigonometrické body aj názov, spravidla zhodný s miestnym názvom. Úplné označenie trigonometrického bodu II. až V. rádu sa skladá z označenia listu, čísla bodu a názvu: 980-1020, 275, VŔŠOK. Pokiaľ sa pre zhustenie siete V. rádu budovali aj zhusťovacie body, číslovali sa priebežne v triangulačnom liste s predradenou 0 (napr. 025).

Postup a spôsob určovania bodov trigonometrickej siete v JTSK:

Pri navrhovaní trigonometrických sietí sa využívali staršie trigonometrické operáty a špeciálne mapy (v mierke 1 : 75 000). Pre overenie návrhu. sa uskutočnila v teréne rekognoskácia, pri ktorej sa zisťovali všetky okolnosti potrebné pre umiestnenie bodu a jeho určenie.

Pri určovaní trigonometrických bodov II. až IV. rádu bolo treba dbať na zásadu, aby susedné určujúce smery nezvierali uhly menšie než 30° a volili sa tak, aby sa dali obojstranne merať (obr. 6.6). Pre trigonometrické body V. rádu platili pre určovacie obrazce miernejšie podmienky, než pre určovanie bodov vyšších rádov. Body sa mohli určovať aj jednosmernými zámerami - vpred (obr. 6.7).

Obr. 6.6. Určovanie trigonometrických bodov podľa rádov (I. až IV. rádu)

Obr. 6.7. Akosť určovacích obrazcov pri triangulácii Y. rádu a) dokonalé, b) dostatočne vhodné, c) nedostatočné

Stabilizácia trigonometrických bodov sa vykonávala jednou povrchovou a dvoma podzemnými stabilizačnými značkami (obr. 6.8a). Povrchová stabilizačná značka bol kamenný hranol s rozmermi 20 x 20 x 80 cm s krížikom. Vrchná podzemná značka bola kamenná platňa s rozmermi 40 x 40 x 10 cm, osadená v hĺbke 110 cm. Spodná podzemná značka bola sklenená platňa rozmerov 16 x 16 x 2,5 cm. Všetky tri značky museli ležať na zvislici s krajnou odchýlkou 3 mm. Stabilizácia bodov skorších sietí sa zachovala, prípadne doplnila alebo centricky obnovila. Trigonometrické body trvale signalizované (kostolné veže a pod.) sa spočiatku zabezpečovali jedným, neskôr dvoma bodmi (ZBI a ZBII), stabilizovanými nadzemnými a podzemnými značkami (obr. 6.8b). Pre trigonometrické body v lesoch sa po r. 1942 zriaďovali orientačné body vo vzdialenosti 50 až 800 m od trigonometrického bodu.

Obr. 6.8. Stabilizácia: a) trigonometrických bodov a prvého zaisťovacieho bodu, b) druhých zaisťovacích bodov a orientačných bodov

Na signalizáciu trigonometrických bodov sa používali drevené stavby ód pyramíd až po nákladné meračské veže s osobitnou konštrukciou pre postavenie teodolitu.

Pre každý trigonometrický bod sa vyhotovil miestopis, obsahujúci údaje potrebné pre neskoršie vyhľadávanie bodu a pre jeho evidenciu.

Na meranie uhlov v .trigonometrickej sieti s používali najpresnejšie teodolity a vodorovné smery sa merali veľmi presne. V sieti IV. rádu sa vodorovné smery merali sekundovými teodolitmi v 6 skupinách, v sieti V. rádu v 3 skupinách, pri použití teodolitu s možnosťou odčítania na 5" v 4 skupinách. Zvislé uhly, pre určenie nadmorských výšok, sa merali iba v sieti V. rádu a merali sa v poludňajších hodinách v oboch polohách ďalekohľadu obojstranne, pri bodoch určených pretínaním napred jednosmerne, najmenej z troch stanovísk. Výšky trigonometrických bodov neďaleko bodov Št. NS sa určovali technickou niveláciou nivelačnými ťahmi pripojenými na nivelačné body.

Súradnicové vyrovnanie trigonometrických sietí až do V. rádu sa vykonávalo metódou najmenších štvorcov. V sieťach II. a III. rádu sa obvykle vyrovnávali dva alebo niekoľko bodov spoločne a v sieťach N. a V. rádu sa vyrovnával obvykle každý bod samostatne. Stredné chyby vyrovnaných súradníc bodov siete V. rádu nemali byť väčšie ako 0,015 m. V ojedinelých prípadoch sa pripúšťal dvojnásobok.

Dokumentácia v trigonometrickej sieti sa zakladala podľa triangulačných listov a obsahovala zoznam y súradníc, zákresy bodov v triangulačných listoch, neskôr aj v mapách a tzv. triangulačné údaje vrátane miestopisu podobne ako teraz Geodetické údaje (obr. 6.15).

Tvorcovia JTSK už pred dokončením siete I. rádu počítali s vybudovaním novej základne "astronomicko-geodetickej siete" (AGS) na území nášho štátu, ktorá by vyhovovala všetkým vedeckým a medzinárodným požiadavkám.

Práce na Česko-Slovenskej astronomicko-geodetickej sieti sa začali v r. 1931, meračské práce sa realizovali v r. 1935 až 1955. AGS má 144 bodov, 336 strán, 227 trojuholníkov, 6 zameraných základní a 53 Laplaceových bodov. Rad bodov AGS je identický (totožný) s bodmi I. rádu JTSK. AGS svojou presnosťou plne vyhovuje požiadavkám, ktoré stanovila medzinárodná geodetická asociácia v r. 1960. AGS nebola samostatne vyrovnaná. V rokoch 1956 až 1957 bola vyrovnaná spolu s trigonometrickou sieťou západnej časti ZSSR a so sieťami socialistických štátov na elipsoide Krasovského s orientáciou v bode Pulkovo a do zobrazovacej roviny Gaussovho zobrazenia v 6° pásoch.

Takto vyrovnané súradnice 144 bodov AGS sa stáli základom súradnicového systému 1942 (S-42). Body v S-42 sa potom využili na prevod (transformáciu) všetkých ostatných bodov JTSK (vrátane bodov V. rádu) do S-42.

Po zavedení súradnicového systému 1942 ako všeobecného, sa urobila revízia, doterajšia sieť sa zhodnotila ako celok a roztriedila nanovo do 5 rádov. Tak vznikla:

1. Česko-Slovenská štátna trigonometrická sieť, ktorá obsahuje body Česko-Slovenskej astronomickej-geodetickej siete a väčšinu bodov I. až IV. rádu Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (prihliadalo sa na presnosť určenia bodov, na dĺžky určovacích smerov, na každých 20 km mal byť aspoň 1 bod).
2. Česko-Slovenská podrobná trigonometrická sieť, ktorá obsahuje body I. až IV. rádu nezaradené do štátnej trigonometrickej siete a predošlé body V. rádu.

Evidenčnou jednotkou pre číslovanie trigonometrických bodov je mapový list

1 : 100 000 v Gaussovom zobrazení. Grafická evidencia (zákresy bodov) sa vedie v mapách 1 : 50 000, ktoré vyplňujú mapu 1 : 100 000.

Body sa číslujú v mapách 1 : 100 000 v kilometrových vrstvách od severu na juh, v každej vrstve od západu na východ. Body štátnej siete číslami 1-299, body podrobnej siete číslami 301-999, body zhusťovacie číslami 1001-I999 (obr. 6.9). Aj dokumentácia sa zakladala podľa listov mapy 1 : 100 000.

Obr. 6.9. Číslovanie štátnej a podrobnej trigonometrickej siete v Gaussovom zobrazení

Súčasne s rozhodnutím o vzniku Čs. štátnej a podrobnej trigonometrickej siete S-42 v Gaussovej sústave sa rozhodlo, že sa urobí ako jednorazová akcia revízia trigonometrickej siete, na ktorú by mala nadväzovať periodická údržba.

Stav trigonometrických bodov v päťdesiatych rokoch nezaručoval v mnohých prípadoch spoľahlivosť ich údajov a pohotové použitie Ich stabilizácií v prírode, lebo od čias svojho určenia sa tieto body systematicky neudržiavali. Po socializácii pôdy sa stratili (zničili) povrchové značky väčšiny trigonometrických bodov, ktoré boli pred socializáciou pôdy umiestnené 4 prírode na hraniciach pozemkov súkromných vlastníkov. Po rozoraní medzí ležali uprostred poľnohospodársky obrábanej pôdy. Miestopisy v triangulačných údajoch nesúhlasili so stavom v prírode. Neosvedčili sa predošlé čiastkové opatrenia (napr. osadzovať namiesto povrchovej značky tretiu podzemnú značku do hĺbky 60 cm pod úroveň terénu a povrchovú značku použiť ako vyhľadávací bod alebo zabezpečovací bod, ktorý sa osadzoval na mieste, kde nehrozilo zničenie).

Cieľom revízie trigonometrických bodov bolo uviesť tieto body v prírode a ich údaje v geodetických dokumentáciách do takého stavu, aby boli spoľahlivým podkladom všetkého merania a mapovania, potrebného najmä pre investičnú výstavbu a obranu štátu. Pre revíziu trigonometrických bodov vyplynuli tieto hlavné úlohy: vyhľadať body v prírode, vhodne označiť, zabezpečiť a obnoviť porušené alebo zničené povrchové stabilizácie, prípadne premiestniť body na chránené miesto, doplniť stabilizáciu orientačných smerov a doplniť alebo nanovo vyhotoviť triangulačné údaje (miestopisy) zhodne so skutočným stavom v prírode.

Zatiaľ čo revízia bola jednorazovou úlohou, údržba trigonometrických bodov je úlohou trvalou, ktorá má zabezpečiť ochranu týchto bodov v prírode a ich správnu evidenciu v dokumentáciách pravidelnou kontrolou ich stavu, doplňovaním vzniknutých zmien a skorým zabezpečením ohrozených bodov.

Revízia trigonometrickej siete sa robila začiatkom šesťdesiatych rokov veľmi dôkladne v niekoľkých etapách: V I. etape revízie trigonometrických bodov sa vykonávali tieto práce:

• rekognoskácia trigonometrických bodov (každý trigonometrický bod sa v prírode vyhľadal podľa zákresu v mape a podľa miestopisu v triangulačných údajoch a zistil sa stav jeho stabilizácie),
• zameranie miestopisov (odst. 6.1163),
• vyhotovenie triangulačných údajov.

Údaje, získané v I. etape revízie, slúžili na založenie dokumentácie v nanovo zavedenom "súradnicovom systéme 1942".

V II. etape revízie trigonometrických bodov sa potom vykonávali ďalšie práce:

• vyhľadanie nenájdených trigonometrických bodov geodetickými metódami, oprava a obnovenie ich stabilizácií a ich zabezpečenie ochranným znakom, v nevyhnutných prípadoch premiestnenie,
• na každom bode zabezpečenie orientácie, t.j. osadenie orientačných bodov (OB) a ich zameranie, prípadne zameranie iných chýbajúcich orientačných smerov,
• na všetkých trvalo signalizovaných trigonometrických bodoch doplnenie chýbajúcich zaisťovacích bodov (aby mal 2 zaisťovacie body ZBI a ZBII),
• domeranie chýbajúcich nadmorských výšok,
• signalizácia v rozsahu nevyhnutnom, pre už uvedené meračské práce,
• výpočtové práce zahŕňajúce výpočet súradníc, výšok a orientačných smerov na bodoch, kde nastali zmeny alebo doplnky,
• doplnenie (vyhotovenie) triangulačných údajov na všetkých bodoch.

Na každom bode Čs. trigonometrickej siete musela byť orientácia na iný trigonometrický bod alebo na iný trvalo signalizovaný objekt, zameraný v osnove smerov, a ak to nebolo možné, tak na bod, ktorý bol pre tento účel pri trigonometrickom bode zriadený (orientačné body - OB).

Po skončení II. etapy revízie trigonometrických bodov sa začali budovať tzv. zariadenia na bodoch Čs. trigonometrickej siete. Na bodoch Čs. štátnej trigonometrickej siete sa zriadili orientačné body OB1 a OB2 s presným smerom z trigonometrického bodu na OB. Sú umiestnené vo dvoch, od seba značne odlišných smeroch, navzájom približne kolmých, pokiaľ je to možné. Osadzujú sa na vzdialenosť 500 až 1 000 m od trigonometrického bodu, v lesoch na vzdialenosť aspoň 250 m a musia byť ľahko prístupné (často pri cestách). Jeden z OB sa môže nahradiť trigonometrickým bodom, vzdialeným najviac 3 km, ktorý je ľahko prístupný. Na bodoch Čs. podrobnej trigonometrickej siete sa určili orientačné body OB3 vo vzdialenosti 80 až 300 m, výnimočne 50 m.

Stabilizácia orientačných bodov sa uskutočnila dvoma značkami ako pri bodoch zhusťovacích (jedna povrchová, jedna podzemná).

Na každom trigonometrickom bode sa zamerala poloha bodu vzhľadom na najbližšie pevné body alebo pevné predmety v okolí (rohy budov, okraje mostov, stredy priepustí, kríže, pomníky, stožiare, nivelačné kamene, medzníky, ploty, výnimočne aj vidlice a križovatky ciest a lesných priesekov, rohy lesa, lomy a pod.). a vyhotovil sa polohopisný zákres (miestopis), ktorý nadväzuje na polohopis zakreslený v topografickej mape. Cieľom polohopisného zamerania je umožniť v budúcnosti ľahko nájsť bod v teréne.

Spôsob zamerania údajov (mier) pre miestopis závisí od vzdialenosti pevných bodov od trigonometrického bodu:

1. ak sú pevné body v blízkosti (asi do 100 m), zameriava sa poloha trigonometrického bodu nadbytočnými krížovými mierami (vzdialenosti od pevných bodov) alebo kolmicou na zámernú priamku a pre kontrolu aj omernými mierami (obr. 6.10),
2. ak sú pevné body vzdialenejšie (do 200 m) a meranie dĺžok by bolo ťažké a nepresné, volí sa kombinácia merania dĺžkového (príp. ortogonálneho) a uhlového, napr. vytýčenie smeru teodolitom od pevného bodu a zameranie na kolmicu (obr. 6.11),
3. ak nie je v blízkosti (do 200 m) žiadny pevný bod a je vidieť aspoň na tri vzdialenejšie predmety, vykoná sa na trigonometrickom bode uhlové meranie na tieto pevné body. Trigonometrický bod možno vyhľadať aproximatívne,
4. vo výnimočných prípadoch, kde nie sú žiadne pevné body, zameria sa poloha trigonometrického bodu znázornením charakteristických terénnych tvarov (horizontálami, šrafami a pod.).

Obr. 6.10. Zameranie miestopisu na blízke body

Obr. 6.11. Zameranie miestopisu na vzdialenejšie body

Obr. 6.12. Zameranie miestopisu na podklade topografického znázornenia terénu

V miestopisnom náčrte sa vyznačí aj orientačný smer s príslušným označením. Pokiaľ má bod orientačný bod, zakreslí sa jeho poloha v miestopise, najmä vyznačením smerového a dĺžkového vzťahu. Ďalej sa vyznačí druh určeného ochranného znaku a jeho poloha vzhľadom na bod.

Pre každý trigonometrický bod sa vyhotovili na priesvitke (tlačivo) tzv. "Triangulačné údaje" (neskôr "Geodetické údaje"). Uviedli sa najmä: číslo a názov bodu, súradnice, výška, strany a orientačné smery, miestopis, všeobecná situácia podľa topografickej mapy, pri trvalých signáloch nárys objektu, topografický popis, údaje o signalizácii, údaje o stabilizácii a ochrane, vyhotovovateľ.

Od roku 1969 sa v našej republike zaviedlo opäť všeobecné konformné kužeľové zobrazenie a súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (S-JTSK).

Československá trigonometrická sieť sa nanovo nebuduje a vznikla zlúčením Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej a Podrobnej trigonometrickej siete. Delí sa na sieť I. až V. rádu. Hustota a dĺžky trigonometrických strán sú rovnaké ako v trigonometrických sieťach, z ktorých Čs. trigonometrická sieť vznikla. Body pôvodných sietí sa doplnili pridruženými bodmi, zaisťovacími a orientačnými.

Každý trigonometrický bod musí mať orientáciu na iný trigonometrický bod, alebo bod podrobného polohového bodového poľa 1. triedy presnosti (kap. 7.1), na orientačný bod "OB" pre to určený alebo na iný vhodný objekt zameraný v osnove smerov. Y prevažnej väčšine bodov vyšších rádov (t.j. I až IY. rádu) sú zriadené orientačné body OB1 a OB2 smerovo určené. Orientačné body 0B3 sú určené tam, kde nie je iná vhodná orientácia, ďalej pri bodoch v lesoch, aj keď majú OB1 a OB2.

Body, ktoré by sa mohli zničiť sú chránené ochrannými znakmi. Po revízii trigonometrickej siete v r. 1959 až 1961 prebieha periodická údržba trigonometrickej siete v 5 až 10-ročných cykloch.

Hlavné zmeny oproti pôvodnej JTSK sú v číslovaní trigonometrických bodov. Triangulačné údaje sa vyhotovujú na nových tlačivách a nazývajú sa "geodetické údaje". Pre miestopisy sa používajú nové dohovorené značky. So zreteľom na novú techniku, na zavedenie svetelných diaľkomerov je prípustné určovať zaisťovacie body do vzdialenosti 500 m od trigonometrického bodu.

Trigonometrické body sa číslujú číslami 1 až S00 v rámci evidenčných jednotiek (bez zreteľa na rád trigonometrického bodu). Evidenčnou jednotkou je triangulačný list (10 x 10 km) a označuje sa štvorčíslom (napr 1425, 3819). Prvé dvojčíslo je označenie základného triangulačného listu (50 x 50 km), ktoré sa čísluje po vrstvách v rámci celej republiky od 01 až 79 (obr. 6.13). Druhé dvojčíslo určuje umiestnenie triangulačného listu v základnom triangulačnom liste (obr. 6.13), t.j. 01 až 25.

Obr. 6.13. Sieť základných trigonometrických listov

Pridružené body zaisťovacie a orientačné sa označujú číslom trigonometrického bodu, doplneným desatinnou čiarkou a poradovým číslom pridruženého bodu (napr. 12,1; 12,2).

Čs. trigonometrická sieť sa vybudovala tak, aby priemerná vzdialenosť bodov nebola väčšia ako 3 km. Dopĺňa sa, kde nie je táto hustota dodržaná. Obnova Československej trigonometrickej siete sa robí tam, kde bola vo väčšom rozsahu zničená, alebo svojou presnosťou už nevyhovuje požiadavkám na ňu kladeným (napr. zmeny polohy bodov v poddolovaných územiach a pod.).

Umiestnenie trigonometrických bodov sa volí pri rekognoskácii V teréne sa vyhľadajú dané body a zvolí poloha navrhovaných tak, aby bol bod na chránenom mieste a bol z neho dobrý rozhľad umožňujúci ďalšie rozvinutie siete. Navrhne sa spôsob stabilizácie, signalizácie a ochrany bodu. Súčasne sa navrhne umiestnenie pridružených bodov a orientačné smery. Zaisťovacie body (odst. 6.124) majú podľa možnosti tvoriť s Centrom rovnostranný trojuholník. Maximálna vzdialenosť od centra je 500 m.

Orientačné body OB1 a OB2 sa zvolia vo vzdialenosti od 500 do 1000 m (v lesoch nad 250 m) s priamou viditeľnosťou na centrum. Jedným z orientačných bodov môže byť vo výnimočných prípadoch trigonometrický bod vo vzdialenosti najviac 3 km. 083 sa zriaďujú vo vzdialenosti 80 až 300 m od trigonometrického bodu.

Výsledky rekognoskácie sa spracujú do správy o rekognoskácii, kde sa okrem všeobecných údajov (územie, kto, kedy ...) uvedie aj navrhovaná stabilizácia, signalizácia, úpravy v teréne (prieseky a pod.) a ďalšie nevyhnutné opatrenia Zhotoví sa záznam o rekognoskácii, kde sú údaje nevyhnutné pre vyhotovenie geodetických údajov, a to najmä popis stabilizácie, topografický popis, navrhnutý názov, miestopisné údaje, vlastník (užívateľ) pozemku, číslo parcely a vyhotoví sa miestopisný náčrt.

Podľa výsledkov rekognoskácie sa na navrhnutých bodoch zriaďujú signalizačné stavby. Sú to drevené meračské stavby: pyramída (štvor alebo trojboká - obr. 6.14), pyramída so zvýšeným stanoviskom, meračský signál, meračský signál so vstavaným stanoviskom, meračská veža.

Obr. 6.14. Signalizácia trigonometrického bodu trojbokou pyramídou

Trigonometrické body sa stabilizujú rovnako, ako sa stabilizovali v JTSK (odst. 6.114, obr. 6.8a). Ak sa pri stabilizácii nedá osadiť jedna z troch značiek; zabezpečí sa trigonometrický bod najmenej jedným zaisťovacím bodom (stabilizuje sa rovnako ako bod trigonometrický). Ak sa nedajú osadiť dve, zabezpečí sa bod najmenej dvoma zaisťovacími bodmi. Ak sa trigonometrický bod nedá stabilizovať týmto spôsobom, stabilizuje sa spôsobom zabezpečujúcim rovnakú kvalitu, napr. kovovou značkou na streche objektu, kovovým kužeľom zabetónovaným zvisle do skaly a pod. s dvoma zaisťovacími bodmi.

Trvale signalizované body a strešná stabilizácia sa zabezpečia dvoma zaisťovacími bodmi, stabilizovanými maximálne do 500 m od trigonometrického bodu. Prvý zaisťovací bod sa stabilizuje rovnako ako trigonometrický bod, druhý a ďalšie zaisťovacie body; tak ako aj orientačné body sa stabilizujú kamenným hranolom 16 x 16 x 75 cm s krúžkom a podzemnou platňou 30 x 30 x 10 cm s krúžkom (obr. 6.8b).

Na ochranu stabilizačnej značky pred poškodením alebo zničením sa zriaďujú ochranné znaky, ktoré slúžia zároveň aj na ľahšie vyhľadanie bodu v teréne. Najčastejší ochranný znak je tyčový, t.j. železná tyč dlhá 2,5 m, zasadená do betónového podstavca. Tyč je natretá farebnými pruh mi po 50 cm, a to červeno-bielymi (na trigonometrických bodoch) alebo čiernobielymi (na orientačných bodoch). Na tyčový znak sa upevní výstražná tabuľka s nápisom "Štátna triangulácia - poškodenie sa trestá". Tyčový znak sa umiestňuje vo vzdialenosti 0,75 m od trigonometrického bodu v smere ohrozenia bodu. Ďalšie typy ochranných znakov sú: betónový stĺpik, pyramída, betónová skruž, ochranný kopec. Mimoriadne dôležité trigonometrické body sa ochraňujú zriadením chráneného územia, ktoré vyhlasuje príslušný okres. Zriadenie trigonometrického bodu a jeho pridružených bodov sa oznámi vlastníkovi (užívateľovi) nehnuteľnosti.

Pre každý trigonometrický bod sa vyhotovia geodetické údaje (predtým triangulačné údaje), ktoré obsahujú okrem miestopisu bodu a pridružených bodov aj ďalšie údaje ako súradnice, výška, údaje o stabilizácii, orientačné smery, názov a pod. (obr. 6.15). Miestopisy a geodetické údaje sa vyhotovujú podobným spôsobom, ako sme opísali v kap. 6.1163.

Obr. 6.15. Geodetické údaje trigonometrického bodu

Polohové určenie trigonometrických bodov možno vykonať týmito spôsobmi: trianguláciou, trilateráciou, kombináciou oboch, príp. presnou polygonometriou.

Pri určovaní trianguláciou treba dbať na to, aby sa vkladaný trigonometrický bod určil samostatne alebo spoločne s ďalšími bodmi v mnohouholníku, ktorého vrcholy sa už vopred geodeticky určili. V trojuholníku nemá byť žiadny uhol menší ako 30°. Zámery majú byť zvyčajne obojsmerné. Trigonometrické body V. rádu sa určia aspoň zo štyroch určovacích smerov a sú prípustné aj jednosmerné zámery.

Pri určovaní bodov trilateráciou a pri kombinácii triangulácie s trilateráciou nemusí sa nový bod určiť v mnohouholníku, ktorého vrcholy boli určené už skôr.

Ak použijeme na určenie polohy trigonometrických bodov veľmi presnú polygonometriu, je nevyhnutné dosiahnuť touto metódou rovnakú presnosť ako pri triangulácii alebo trilaterácii.

Pri určovaní trigonometrických bodov je nevyhnutné vykonať celý rad meračských prác ako určenie centračných prvkov, meranie vodorovných smerov, orientačných smerov, dĺžok, zvislých uhlov pre trigonometrické určovanie nadmorských výšok a pod.

Na meranie vodorovných smerov a uhlov sa používa sekundový teodolit s presnosťou výpočtu na 1". Na meranie dĺžok sa používajú svetelné diaľkomery, pri kratších vzdialenostiach možno použiť komparované pásmo alebo komparované základnicové laty. Na observáciu sa využíva iba doba s priaznivými atmosferickými podmienkami.

Pri daných i nových trigonometrických bodoch sa musia určiť centračné prvky, t.j. excentricita (e) a uhol cieľovej značky vzhľadom na stanovisko prístroja, ktorý je obyčajne nad stabilizačnými značkami. Centračné prvky sa určujú súčasne s observáciou. Dĺžky excentricít (e) sa merajú na milimetre a smery excentricít sa merajú v závislosti od veľkosti "e".

Ak je	e £ 0,01 m	Na stupne
	e £ 0,10 m	Na desiatky minút
	e £ 1,00 m	Na minúty
	e £ 10 m	Na desiatky sekúnd
	e £ 100 m	Na sekundy

Vodorovné smery sa merajú tak, aby sa získal čo najväčší počet uzavretých trojuholníkov. Na danom bode musí mať osnova smerov najmenej 3 orientačné smery. Počet meračských skupín sa riadi podľa priemernej dĺžky strán (tab. 6.2). Rovnako aj krajný uzáver trojuholníkov a vystredenie meraných smerov.

Ak sa body určia iba polygónovým ťahom, merajú sa uhly v šiestich skupinách.

Dĺžky sa merajú svetelnými diaľkomermi. Pri kratšej vzdialenosti (asi 50 m) sa môže použiť komparované pásmo a komparované laty do dĺžky asi 100 m. Paralaktický uhol sa meria v šiestich skupinách. Pásmom sa merajú dĺžky dvakrát a rozdiel nesmie prekročiť hodnotu 0,25 x (0,02 + 0,01Ö s) kde "s" je vzdialenosť v metroch. Namerané vzdialenosti sa opravia o príslušné korekcie, a to najmä z teploty, atmosférického tlaku, zo sklonu, nadmorskej výšky a zo zobrazenia Presnosť elektronicky meraných dĺžok je daná strednou chybou meranej dĺžky

kde a, h sú koeficienty stanovené výrobcom diaľkomeru. Pre bežné svetelné diaľkomery sú tieto koeficienty v medziach:

a = 5 až 10 km, b = 1 . 10^-6 až 2 . 10^-6 , pričom dĺžka "d" sa dosadí v km. Podľa požadovanej presnosti a v závislosti od rozsahu dĺžok sa dĺžky merajú v potrebnom počte (tab. 6.3). Pri meraní dĺžok dlhších ako 10 km, treba meranie vykonať aspoň vo dvoch rôznych dňoch.

Tabuľka 6.2 Meranie vodorovných smerov

Tabuľka 6.3. Počet meraných dĺžok v závislosti od rozsahu dĺžok

Zvislé uhly sa merajú sekundovým teodolitom v jednej skupine, cieli a odčíta sa dva razy. Súčtové kontroly pre jednotlivé zámery nemajú presiahnuť 10'. V rámci merania siete úrovne V. rádu sa merajú na bodoch zenitové vzdialenosti alebo výškové uhly tak, aby bol každý bod určený najmenej z troch prvkov. Medzi trigonometrickými bodmi, ktoré sa určili niveláciou, sa vedú výškové ťahy s obojstranne meranými zvislými uhlami.

Na určenie ZB sa vykonajú také merania, ktoré umožnia získať južníky a dĺžky z centra na zaisťovacie body s kontrolou, pričom majú byť aspoň dva orientačné smery. U dvoch ZB sa kontrolne meria dĺžka medzi oboma ZB (základnica) a uhly na oboch ZB. Na bode s trvalou signalizáciou sa zmeria dĺžka základnice a vykonajú sa uhlové merania na oboch ZB, ktoré umožnia určiť južníky a dĺžky strán z centra na ZB. Rozdiel dva razy meranej dĺžky strany "s" nesmie prekročiť hodnotu 0,25 x (0,2 + 0,001 Ö s) v metroch. Uhlové merania sa robia v troch skupinách. Určí sa aj výška ZB trigonometricky alebo niveláciou.

Smery na OB1 a 0B2 sa merajú v šiestich skupinách s orientáciou najmenej na tri body vyššieho rádu. Meranie smerov na OB3 alebo na vhodný objekt sa vykonáva v troch skupinách s orientáciou najmenej na dva body. Tam, kde sa nedajú zamerať smery na OB v osnove na dané body, použije sa astronomické určenie smerov na OB, a to na OB1 a OB2 z merania na Polárku a pri 0B3 na Slnko alebo na Polárku.

Už v teréne sa robia niektoré výpočty. Meračské zápisníky sa adjustujú a vykoná sa vyrovnanie osnov vodorovných smerov na stanovisku. Zistí sa presnosť merania zostavením trojuholníkov z graficky centrovaných smerov. Pri bodoch so zaisťovacími bodmi ZB1 a ZB2 sa vypočítajú spoločné strany a prevýšenia a porovnajú sa s krajnými odchýlkami (odst. 6.1285). Dané body sa overia orientáciou nameranej osnovy smerov na južníky vypočítané zo súradníc, pričom maximálna orientačná oprava nemá prekročiť 2,6" pre vyššie rády a 5,2" pre susedné body V. rádu. Pre dĺžkové overenie platí krajná odchýlka medzi dĺžkou meranou a dĺžkou vypočítaním zo súradníc v hodnote 1/60 000 dĺžky.

Na ďalšie výpočtové práce sa vyhotoví výpočtový plán s vyznačenými danými a určovanými bodmi a určujúcimi smermi a dĺžkami.

V kancelárii sa vypočítajú súradnice trigonometrických bodov, vyrovnaním metódou najmenších štvorcov a nadmorské výšky. Urobí sa aj výpočet orientačných smerov a výpočet súradníc a výšok pridružených bodov.

Po skončení všetkých výpočtových prác sa vykonajú záverečné práce, t.j.:

• doplnenie a vyhotovenie nových geodetických údajov podľa záznamu o rekognoskácii,
• vyhotovenie zoznamu súradníc nových trigonometrických bodov,
• zákres nových bodov do evidenčnej mapy.

Na záver sa vyhotoví technická správa, ktorá obsahuje časť pre poľné meračské práce a časť pre výpočtové práce.

Práce v Čs. trigonometrickej sieti zabezpečujú pre celé územie Slovenskej republiky pracovníci Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave.

Základná stredná súradnicová chyba bodov základného bodového poľa sa určila hodnotou 0,015 m. Toto kritérium vyjadruje relatívnu presnosť medzi susednými bodmi trigonometrickej siete V. rádu. Základná stredná súradnicová chyba "m_xy" , rovinných pravouhlých súradníc jednotlivých rádov, vypočítaná vyrovnaním, je:

v sieti I. rádu	0,040 m
v sieti II. rádu	0,035 m
v sieti III. rádu	0,030 m
v sieti IV. rádu	0,025 m
v sieti V. rádu	0,015 m

Krajná odchýlka je 2,5 násobok základnej strednej chyby.

Orientačné body OB1 a OB2 sa zamerajú s takou presnosťou, aby stredná chyba v orientačnom smere neprekročila hodnotu základnej strednej chyby m = 2,5" a pri 0B3 hodnotu m = 20????.

Stredná chyba v určení nadmorskej výšky trigonometrického bodu nesmie prekročiť hodnotu 0,10 m.

Štátna nivelačná sieť (Št. NS)

Nadmorské výšky výškových geodetických bodov sú podkladom pre výškové merania. Výšky sa udávajú vo výškovom systéme baltskom - po vyrovnaní (záväznou skratkou je "Bpv").

Základné výškové bodové pole tvorí body Česko-Slovenskej jednotnej nivelačnej siete (Št. NS). Táto sieť je súbor trvale stabilizovaných a po celom území štátu vhodne rozložených výškových bodov. Ich výšky sa vzťahujú na jediný horizont a boli určené s vysokou presnosťou.

Do Št. NS patria:

Základná nivelačná sieť obsahuje 27 polygónov a 22 základných nivelačných bodov. Základné nivelačné body sú vhodne rozložené po celom štátnom území obvykle neďaleko ťahov nivelačnej siete I. rádu v miestach chránených a geologicky stabilných (obr. 6.16).

Štátna nivelačná sieť obsahuje siete I., II. a III. rádu. Nivelačnú sieť I. rádu tvoria nivelačné ťahy zoskupené do nivelačných polygónov s priemernou dĺžkou obvodu 320 km. Nivelačné polygóny ohraničujú nivelačné oblasti I. rádu (obr. 6.16).

Nivelačnú sieť II. rádu tvoria nivelačné ťahy vložené do nivelačných oblastí I. rádu. Tieto ťahy a príslušné časti ťahov I. rádu ohraničujú nivelačné oblasti II. rádu.

Štátna podrobná nivelačná sieť obsahuje sieť IV. rádu a plošné nivelačné siete (PNS). Tieto siete vznikajú ďalším postupným zhusťovaním nivelačných sietí I. až III. rádu podľa účelu, pre ktorý sa budujú.

Po vzniku Československa v r. 1918 vychádzalo budovanie našej nivelačnej siete z Rakúsko-Uhorskej siete vybudovanej v r. 1872 až 1896 Vojenským zemepisným ústavom vo Viedni. Do roku 1938 sa nepodarilo pokryť nivelačnou sieťou celé územie štátu. V Čechách boli výšky vztiahnuté k východiskovému bodu Lišov, na Slovensku k bodu Strečno. Tak vznikali nezrovnalosti pri spojoch na moravsko-slovenskej hranici (70 až 90 mm), lebo pôvodný vzťah oboch základných bodov, ktorý sa určil v minulom storočí, sa nijako neoveril.

Obr. 6.16. Základné nivelačné body - nivelačná sieť I. rádu

V roku 1939 sa začala budovať celoštátna výšková sieť podľa medzinárodných kritérií. Počas vojnových rokov sa uskutočnila iba malá časť prác. Vznikla tak Československá jednotná nivelačná sieť (Št. NS), s východiskovým bodom Lišov (vztiahnutá na strednú hladinu Jadranského mora výškový systém jadranský), ktorá pozostávala z Československej štátnej siete (I. až III. rádu) a z Československej podrobnej siete (ťahy IV. rádu a plošných nivelačných sietí). Do roku 1952 sa vybudovala nivelačná sieť I. rádu. Budovanie Čs. štátnej nivelačnej siete (I. až III. rádu) sa ukončilo na celom území štátu do r. 1960. Tým sa vytvoril spoľahlivý výškopisný základ pre všetky práce technického podnikania i vedeckého výskumu.

V roku 1957 sa naša nivelačná sieť I. rádu vyrovnala spoločne so sieťou v západnej časti ZSSR a so sieťami európskych socialistických štátov. Namerané prevýšenia sa pred vyrovnaním opravili o normálne korekcie podľa teórie Molodenského. Východiskovým bodom je nula vodočtu v Krondštate (Baltské more). Tak vznikol "baltský výškový systém - po vyrovnaní". (Výšky bodov vo výškovom systéme baltskom - po vyrovnaní sú na našom území 0 350 až 420 mm menšie ako výšky v systéme jadranskom).

Body výškových bodových polí sa označujú v evidenčných jednotkách, ktoré sú:

6.221 Označovanie nivelačných oblastí a ťahov (tab. 6.4)

Rád	Oblasť	Ťah	Bod
I	A až P Slovensko SA až SL Pohraničie Z0 až Z34	AB, AZ SAB, GSA Z1Z2	AB – 1 až... SAB – 1 až... Z1Z2 – 1 až...
II	Aa, Bd Saa, Sab Z1b	Aab, Bcd Sbab Z1bc	Aab – 1 až... Sbab – 1 až... Z1bc – 1 až...
III		Ac2, Ac3 SAb2 Z1a3	Ac2 – 1 až... SAb2 – 1 až... Z1a3 – 1 až...
IV		Ab03 Sda01 Z2a02	Ab03 – 1 až... Sda01 – 1 až... Z2a2 – 1 až...
V		PNS Trenčín	1 až...

Nivelačné oblasti I. rádu sa označujú písmenami veľkej abecedy. V západnej časti siete sú oblasti A až P, vo východnej (Slovensko) oblasti SA až SL. Hraničné neuzavreté oblasti I. rádu sú na celom štátnom území označené Z₀ až Z₃₄ (obr. 6.16).

Nivelačné ťahy I. rádu sa označujú združením písmen dvoch susedných stykových oblastí I. rádu (napr. AB, AZ₁ , Z₁, Z₂ , GSA a pod.). Vo východnej časti siete sa označenie zjednodušuje uvedením iba jedného "S" (napr. SAC).

Nivelačné oblasti II. rádu sa označujú písmenami malej abecedy v rámci oblasti I. rádu (napr. SAa, Z₁c).

Nivelačné ťahy II. rádu sa označujú združením písmen stykových úsekov nivelačných oblasti II. rádu, uvedených za označením oblastí I. rádu (napr. Kgh, Z₁bc, SBas) (obr. 6.17).

Nivelačné ťahy III. rádu sa označujú arabskými číslicami, a to priebežne v jednej oblasti II. rádu (napr. Ac2, Kg3, Z₁a3, SAb2 a pod.) (obr. 6.17).

Nivelačné ťahy IV. rádu sa označujú priebežne v oblasti II. rádu číslami začínajúc Ol (napr. Ab03, Z₂a02, Sda01 a pod.).

Plošné nivelačné siete sa označujú skratkou PNS a územným názvom (napr. PNS Bratislava, PNS Vyškov a pod.).

Všetky označenia oblastí a ťahov sa začínajú veľkým písmenom príslušnej oblasti I. rádu. K nemu sa v každej oblasti II. rádu pripojuje malé písmeno tejto oblasti, v ťahoch III. rádu ešte čísla ťahov a v ťahoch IV. rádu ich čísla s predradenou nulou (tab. 6.4). Každý ťah sa okrem toho označuje názvom obcí, v ktorých sa ťah začína a končí (napr. LSB Kunovice-Bylnice, SAC Trenčianska Teplá - Žilina a pod.).

Obr. 6.17 Prehľad ťahov Čs. štátnej nivelačnej siete

Nivelačné body sa označujú:

a)Základné nivelačné body rímskymi číslicami v poradí podľa dátumu založenia a

názvom (napr. II Mrač). Pôvodný základný bod Lišov má číslo I.

b)Nivelačné body v ťahu priebežnými číslami alebo názvom v bode, kde sa

stýkajú nivelačné ťahy rovnakých alebo rôznych rádov (napr. SAB-I, SAB-2, ...,

SAB-55, SAbc-1, SAbc-2,...SAc2, Žilina, Trenčianska Teplá a pod.) (tab. 6.4).

V každom nivelačnom ťahu alebo PNS sa pridelené číslo môže použiť iba raz.

Číslo zničeného bodu sa nesmie pre iný bod použiť.

Nový vložený bod sa musí označiť desatinným poddelením pôvodného čísla.

Príklady:

• Medzi body 12 a 13 sa osadia dva nové body. Ich označenie a poradie bude: 12.1, 12.2. Keď sa neskôr medzi ne vloží ďalší bod, bude mať označenie 12.1.1.
• Medzi bodmi 24 a 26 je zničený bod 25 a nahradil sa bodom 25.1. Poradie bodov bude 24, 25.1, 26.

c)Body plošných nivelačných sietí sa označujú priebežne číslami tak, aby sa číslo v jednej lokalite vyskytlo len raz. Pri náhrade zničeného bodu sa použije desatinné poddelenie (75.1) alebo ďalšie nepoužité číslo.

Vzdialenosť bodov nivelačných ťahov I. až IV. rádu v nezastavanom území má byť priemerne 1,0 km a v zastavanom území v priemere 0,3 km. Terén medzi susednými nivelačnými bodmi má mať stály priebeh, t.j. stále stúpať, klesať alebo byť rovinný.

Zhustenie nivelačnej siete IV. rádu plošnými nivelačnými sieťami (PNS) sa riadi účelom, pre ktoré sa tieto siete zakladajú (pri mapovaní výškopisu, pre účely výstavby v mestách a obciach). Hustota bodov sa volí podľa členitosti terénu vždy tak, aby v zastavanej časti obce v priemere pripadol najmenej jeden bod na plochu 6 až 8 ha a v časti určenej na zastavenie 1 bod na plochu 25 ha.

Nivelačné body sa volia na vhodných miestach pozdĺž komunikácií a vodných tokov tak, aby bol stabilizovaný bod trvalý a stály. Pri voľbe polohy nivelačných bodov sa určí miesto pre nivelačný bod, potom objekt a miesto na ňom pre umiestnenie nivelačnej značky.

Nivelačné body sa trvale stabilizujú nivelačnými značkami a umiestňujú sa:

Základné nivelačné body sa stabilizujú skalnou značkou, t.j. prirodzenými značkami vybrúsenými na rastnej skale (štvorček so stranou 15 cm). Je chránená pomníkom (obr. 2.12) a zabezpečená dvoma až štyrmi zaisťovacími značkami. Zabezpečenie základného bodu I. Lišov je zobrazené na obr. 6.18.

Obr. 6.18. Zabezpečenie základného nivelačného bodu I Lišov

Ostatné nivelačné body sa stabilizujú čapovými alebo klincovými nivelačnými značkami.

Nivelačné značky sú liatinové a používajú sa tieto typy:

Čapové značky sa osadzujú zo strany zvoleného objektu (napr. do muriva budov, oporných stien mostov a pod.), alebo do rastnej skaly. Klincové značky sa osadzujú zhora do skál, nivelačných kameňov a drobných stavebných objektov. Klincová značka typu IV sa môže osadzovať tiež zo strany, najmä do skál. Nivelačný kameň sa použije v miestach, kde nie sú iné vhodné objekty pre osadenie nivelačnej značky (obr. 6.23).

Netypizované nivelačné značky staršieho pôvodu skôr osadené sa prevezmú do Št. NS len keď ich tvar zaručuje jednoznačné určenie nadmorskej výšky.

Obr. 6.19. Nivelačná klincová značka typu III

Obr. 6.20. Nivelačná klincová značka typu IV

Na ochranu nivelačných značiek a ich ľahšie vyhľadanie sa zriaďujú vhodné ochranné zariadenia:

• protikorózny náter čapových a klincových značiek,
• ochranný štítok s nápisom "Štátna nivelácia, poškodenie sa trestá" umiestnený nad značkou osadenou do objektov,
• ochranná tyč so štítkom osadená v poľných tratiach pri nivelačnom kameni,
• betónová skruž osadená centricky s nivelačným kameňom.

Obr. 6.21. Nivelačná čapová značka s guľatou hlavou typu V

Obr. 6.22. Nivelačná čapová značka typu VIa

Obr. 6.23. Nivelačný kameň s osadenou čapovou alebo klincovou značkou

Pred začatím prác v základnom výškovom bodovom poli sa vypracuje projekt, ktorý spracuje organizácia poverená príslušnými prácami.

Nasleduje rekognoskácia v teréne, pri ktorej sa zistí stav nivelačných bodov, stav komunikácie, po ktorej prebieha nivelačný ťah, navrhujú sa nové nivelačné body a spôsoby stabilizácie a vhodné ochranné zariadenia.

O výsledku rekognoskácie sa vyhotoví rekognoskatná správa samostatne pre každý nivelačný ťah. Okrem iného sa v nej uvedie spôsob pripojenia ťahu, zoznam navrhnutých nivelačných značiek s ich podrobnejším popisom.

Stabilizačné práce sa musia vykonať v dostatočnom predstihu pred meračskými prácami. O umiestnení nivelačného bodu sa upovedomia vlastníci (užívatelia) objektov prostredníctvom obecných úradov ešte pred začatím stabilizačných prác. Vlastníci (užívatelia) potvrdia svoj súhlas s umiestnením nivelačnej značky.

Nakoniec sa pre každý nivelačný bod vyhotoví miestopis.

6.26 Nivelačné meranie v Česko-Slovenskej jednotnej nivelačnej sieti

V nivelačných ťahoch I. a II. rádu sa na ,výškové určovanie nivelačných bodov používa veľmi presná nivelácia (VPN), v ťahoch III. a IV. rádu a PNS presná nivelácia (PN). V oboch prípadoch ide o metódu geometrickej nivelácie zo stredu.

Technológia merania a spôsob spracovania na meraných hodnôt sa upravili tak, aby zodpovedali náročným požiadavkám na presnosť konečných výsledkov pri VPN pre I. a II. rád, pri PN pre III. a IV. rád.

Pri poľných meračských prácach sa v ťahoch určujú nivelačné prevýšenia v nivelačných oddieloch. Nivelačný ťah je sled bodov, medzi ktorými sa určujú výškové rozdiely niveláciou pre výpočet výšok nivelačných bodov. Časť ťahu medzi dvoma susednými nivelačnými bodmi je nivelačný oddiel. Niekoľko po sebe nasledujúcich nivelačných oddielov tvorí nivelačný úsek. Časť nivelačného oddielu, ktorý obsahuje zámeru späť a vpred (medzi zadnou latou, prístrojom a prednou latou) sa nazýva zostava. Postavenie laty na nivelačnom klinci (podložke) je prestava (obr. 6.24).

Obr. 6.24. Postup pri nivelácii - nivelačné zostavy

Pre meračské práce v Št. NS sa používa štandardne vybavená nivelačná súprava, ktorá obsahuje:

1. Nivelačný prístroj. Nivelačné prístroje pre nivelačné ťahy I. až III. rádu majú mať konštantnú dĺžku ďalekohľadu s minimálnym zväčšením ďalekohľadu 30x, s náležitou svetelnosťou a optickým mikrometrom, ktorý umožňuje čítať na late so strednou chybou menšou ako 0,1 mm. Stredná chyba urovnania zámernej priamky do vodorovnej roviny má byť najmenej 0,2 . Týmto podmienkam vyhovuje napr. prístroj firmy Zeiss "Ni 004". Nivelačné prístroje pre meranie v nivelačných ťahoch IV. rádu a PNS majú mať ďalekohľad stálej dĺžky so zväčšením aspoň 24x, nivelačnú libelu s citlivosťou aspoň 20,5" na 2 mm, alebo pri použití koincidenčnej libely 41,0" na 2 mm, optický mikrometer (napr. prístroj firmy Zeiss "Koni 007"). V oboch prípadoch možno použiť aj prístroje s automatickou horizontáciou zámernej priamky kompenzátorom, pokiaľ ich pr esnosť vyhovuje. Merať sa môže iba s riadne rektifikovaným prístrojom.
2. Statív k nivelačnému prístroju musí byť pevný (nie zasúvací alebo skladací) a pre VPN špeciálny, ťažší statív, odolný proti nárazom vetra.
3. Nivelačné laty (pre nivelačné ťahy I. až III. rádu sa používa súprava dvoch trojmetrových lát (z jedného kusa), s invarovými pásmi a dvoma stupnicami navzájom posunutými a konštantnú hodnotu. Tieto laty musia mať kruhovú libelu ( citlivosť najmenej 15') pre postavenie do zvislej polohy a dve oporné tyče na lepšie udržanie stability. Dĺžka latového metra sa určí porovnaním s etalónovým metrom. Na meranie sa môžu používať iba laty komparované. Pre nivelačné ťahy IV. rádu a PNS sa používajú dve laty (z jedného kusa) najmenej s jednou presne delenou stupnicou a kruhovou libelou pre spoľahlivé postavenie do zvislej polohy. Dĺžka latového metra sa opäť zistí porovnaním s etalónovým metrom.
4. Etalónový meter (zrovnávací meter) slúži na stanovenie dĺžky latového metra. Skutočná dĺžka priemerného latového metra sa zisťuje každoročne pred meračskou sezónou v metrologickom laboratóriu na komparátore a kontroluje sa počas poľných prác porovnaním s etalónovými metrami aspoň každých 14 dní, alebo po náhlych a výrazných poveternostných zmenách a po dlhšom transporte lát. Etalónový meter je invarová lata obdĺžnikového prierezu s hlavnými ryskami na zošikmených koncoch. Po oboch stranách rysiek sú stupnice s najmenším dielikom 0,1 mm alebo 0,2 mm, ktoré možno odčítať pod mikroskopom.
5. Nivelačné podložky a klince. Nivelačné laty sa stavajú pri meraní na kotúčové podložky (pre PN) alebo na klince (pre VPN) s polkruhovou hlavou. Klince sa zatĺkajú do zeme palicou a vrchlík sa pri tom chráni drevenou objímkou.
6. Dáždnik a slnečník - pre ochranu prístroja a statívu pred dažďom, pred priamym slnečným žiarením a pred nárazmi vetra.
7. Teplomer - na určenie teploty vzduchu pri observácii a pri komparácii lát.
8. Meračské pásmo a koleso - na rozmeriavanie dĺžok zostáv ťahu.
9. Nivelačný priezor - pre stanovenie výšky zámery pri rozmeriavaní zostáv.

Na meranie v Št. NS sa používa zásadne geometrická nivelácia zo stredu s rovnako dlhými zámerami a meranie sa robí v smere tam a späť. Je potrebné merať v dobe pokojného a zreteľného obrazu.

Nivelačný ťah sa rozdelí na úseky a oddiely (odst. 6.26). Nivelačný oddiel sa meria naraz celý. Meranie možno prerušiť iba na nivelačnom bode, na prestavanom bode sa nesmie. Dlhšie nivelačné ťahy sa rozdeľujú na úseky 15 až 20 km dlhé.

Pred nivelačným meraním v ťahoch pre Št. NS sa v jednotlivých oddieloch rozmerajú zostavy (obr. 6.24). Pri rozmeriavaní sa prihliada na to, aby bol medzi dvoma susednými bodmi párny počet zostáv (aby sa vylúčila chyba z nerovnakých začiatkov lát). Výnimku môže tvoriť oddiel s jednou zostavou medzi veľmi blízkymi nivelačnými bodmi. Vzdialenosť lát od nivelačného prístroja sa riadi sklonom terénu a refrakčným prostredím, ktorým nivelačný ťah prechádza, a to tak, aby sa v jednom oddiele počet zostáv 20 prekročil iba výnimočne. Zostavy sa rozmeriavajú pásmom alebo meračským kolesom. Zámery vzad a vpred majú byť približne v priamke. Zámery musia prechádzať v povolenej výške nad terénom a nesmú v mieste prestavovaného bodu prechádzať vyššie ako 3 m. Rozdiel zámery vzad a zámery vpred nesmie prevýšiť pre maximálnu dĺžku zámery 1 m.

Pre stanovisko nivelačného prístroja sa zvolia miesta na tvrdej pôde. Statív prístroja sa stavia tak, aby spojnica hrotov dvoch jeho nôh bola rovnobežná so smerom merania, a to tak, že dve nohy statívu sa kladú v nepárnych prestavách na jednu (napr. vľavo) a v párnych na druhú stranu (vpravo) (obr. 6.24). Pred začatím merania sa nechá nivelačný prístroj aj laty 15 minút prispôsobiť teplote vzduchu.

Nivelačný ťah sa meria v dvoch smeroch, "tam" a "späť". Meranie v oboch smeroch sa nesmie prerušiť na rovnakom nivelačnom bode. Pri meraní "späť" sa zamieňa poradie oboch lát.

Na meranie veľmi presnou niveláciou sa použije pár nivelačných lát s dvoma stupnicami. Laty sa stavajú na klince zatĺkané do zeme Meračský postup v zostave pre veľmi presnú niveláciu (VPN) zahŕňa štyri odčítania stupníc lát: najprv vzad 1. stupnica, potom vpred 1. stupnica, nato vpred 2. stupnica a nakoniec vzad 2. stupnica. Obe stupnice sú navzájom posunuté o konštantnú hodnotu. Zapisovateľ ihneď vypočíta a zapíše rozdiel hodnôt odčítaný na oboch latových stupniciach. Krajná odchýlka v rozdiele čítania od latovej konštanty je 0,1 mm. Pri prekročení odchýlky sa meranie opakuje.

Najväčšia prípustná dĺžka zámery je 40 m a má byť pritom aspoň 0,8 m nad terénom. Pri zámerách kratších ako 20 m môže výška zámery nad povrchom klesnúť úmerne dĺžke zámery až na polovicu uvedenej hodnoty.

Smer "späť" sa meria v inom dni a v inom dennom čase ako smer "tam".

Meračský postup v zostave pre presnú niveláciu (PN) je rovnaký ako pre VPN, ak sa na meranie použijú nivelačné laty s dvoma stupnicami. Rozdiel je iba v tom, že odchýlka od latovej konštanty môže byť .0,2 mm pre jednu latu, zámera môže aj pri najväčšej prípustnej dĺžke, prechádzať 0,5 m nad terénom. Tento postup sa použije pri meraní ťahov III. rádu ~SJNS, pričom tam a späť možno merať v rovnakom dni, ale v inom dennom čase. Medzi predpoludňajšiu a poludňajšiu observáciu treba vložiť najmenej dvojhodinovú prestávku.

Ak sa použije lata iba s jednou stupnicou (na meranie ťahov IV. rádu a PNS), je meračský postup v zostave: zámera vzad, zámera vpred a kontrolná zámera vzad, ktorá sa zapisuje iba v tom prípade, ak sa líši od prvej hodnoty viac ako 0,5 mm. V tomto prípade sa meranie opakuje. Najväčšia prípustná dĺžka zámery je 50 m a má byť aspoň 0,5 m nad terénom. Nivelačné laty sa môžu stavať na masívne podložky. Je dovolené merať v tom istom dni, ale v inú dennú hodinu.

Nové nivelačné ťahy sa pripojujú obojstranne na ťahy vyššieho alebo rovnakého rádu. Totožnosť a správnosť skôr určenej výšky pripojovacích bodov sa vopred overí podľa miestopisu i kontrolným meraním. Kontrolné meranie sa vykoná vždy v oboch smeroch a s rovnakou presnosťou ako meraný ťah, na úseku aspoň 5 km pri I. ráde, 3 km pri II. ráde a 1 km pri III. ráde. Pri IV. ráde sa vykoná iba v jednom smere na dva susedné body.

Odchýlka medzi daným a novým zmeraným prevýšením kontrolne meraného oddielu alebo úseku nesmie prekročiť krajnú odchýlku (odst. 6.263b). Pri prekročení odchýlky sa kontrolné meranie v potrebnom rozsahu rozšíri až po ďalšie nezmenené body, s ktorými kontrolné meranie bude súhlasiť. Výška z meneného pripojovacieho bodu sa znovu vyrovná podľa výsledkov kontrolného merania a výpočet nového ťahu sa na ňu pripojí.

Všetky na merané údaje (výsledné hodnoty opráv z dĺžky latového metra, merané prevýšenia) sa zapisujú do príslušných zápisníkov. Ukážka zápisníka meraných prevýšení je na obr. 6.25. Vypočítajú sa hneď priemery prevýšení, vykonajú sa súčty prevýšení, kontrola a urobí sa porovnanie s krajnými odchýlkami.

Nové nivelačné body sa zakreslia do príručnej mapy mierky 1 : 50 000

Obr. 6.25 Zápisník meraných prevýšení

Pre posúdenie presnosti merania v základnom výškovom bodovom poli sú dané tieto kritériá:

a)Pri obojsmernej nivelácii nes ú odchýlky medzi meraním "tam" a "späť" prekročiť krajnú odchýlku. Pri ich prekročení sa premeria celý oddiel, úsek alebo ťah v oboch smeroch.

Krajné odchýlky v nivelačnom oddieli medzi meraním v smere "tam" a "späť" pre jednotlivé rády nivelačných sietí sú:

I.	II.	III.	IV. a PNS
1,50.Ö R	2,25.Ö R	3,00.Ö R	5,00.Ö R

kde R ja dĺžka nivelačného oddielu v kilometroch a výsledok je vyjadrený v milimetroch.

Krajné odchýlky v nivelačnom úseku alebo ťahu medzi meraním "tam" a "späť" pre jednotlivé rády nivelačných sietí sú:

Tabuľka 198

b) Odchýlka medzi daným a novým, kontrolne meraným prevýšením, nesmie prekročiť hodnotu, ktorú v milimetroch udávajú výrazy:

pre oddiel v nivelačnej sieti rádu

Tabuľka 198

c) Pre posúdenie akosti merania v uzavretých nivelačných polygónoch alebo polygónoch vytvorených vloženým nivelačným ťahom platia pre uzávery nivelačných polygónov tieto krajné odchýlky (v milimetroch) pre jednotlivé rády nivelačnej siete:

Tabuľka

kde F je dĺžka obvodu polygónu v kilometroch. Pri polygónoch vytvorených vloženým ťahom sa dĺžka obvodu skladá z dĺžky vloženého ťahu a dĺžky oddelenej časti obvodu pôvodného polygónu bez zreteľa na rád ťahu.

d) Presnosť nivelačného (meraného) prevýšenia v rôzne dlhých nivelačných ťahoch v Št. NS sa posudzuje podľa strednej kilometrovej chyby "m o " (v mm), ktorá sa vypočíta podľa vzorca

vzorec

kde je odchýlka v prevýšení obojsmernej nivelácie (tam a späť), oddiel v milimetroch, n - počet nivelačných oddielov a R - dĺžka oddielu v kilometroch.

Krajné odchýlky strednej kilo metrovej chyby m obojsmernej nivelácie pre jednotlivé rády nivelačných sietí (v milimetroch) sú:

Tabuľka

kde n je počet oddielov.

Stredná chyba pre celý nivelačný ťah v dĺžke L v kilometroch je:

m _L = m _o . Ö L (v mm)

Pred výpočtami v základnom výškovo m bodovom poli sa určia opravy z nerovnobežnosti hladinových plôch (opravy zavádzané do prevýšenia na základe tiažového alebo gravimetrického merania). Odchýlky vo výškových uzáveroch nivelačných sietí I. až IV. rádu sa vyrovnajú metódou najmenších štvorcov:

1. Nivelačné siete I. rádu súborne pre celé územie štátu naraz v rámci medzinárodného vyrovnania geodetických základov a zaviedli sa do nej opravy z gravimetrických meraní. Základné nivelačné body, ktoré nie sú zaradené do nivelačných ťahov, sa určili z nivelačných bodov I. rádu.
2. Nivelačné siete II. rádu, sieťovým vyrovnaním samostatne v každej nivelačnej oblasti I. rádu.
3. V nivelačných sieťach III. rádu tiež sieťovým vyrovnaním alebo sa odchýlky vo výškových uzáveroch uzlových bodov vypočítajú všeobecným aritmetickým priemerom.
4. Vo vložených ťahoch III. a IV. rádu rozdelením odchýlky úmerne dĺžkam nivelačných oddielov.

Pred začatím výpočtových prác v jednotlivých ťahoch sa vykoná najprv kontrola celého meračského (poľného) operátu. Kontrolujú sa výpočty opráv dĺžky latového metra a zavedenie latových opráv. Vykoná sa kontrola výpočtu prevýšenia druhým výpočtom. Takisto sa vykoná kontrola miestopisu nivelačných bodov a zákres bodov do máp.

Vlastný výpočet výšok sa začína výpočtom nivelačných prevýšení, pričom sa zavedú aj opravy z dĺžky. latového metra a vykoná s~ výpočet predbežných výšok.

K meranému prevýšeniu medzi dvoma bodmi sa pripojí redukcia z tiaže (normálna oprava) C_q . Normálne prevýšenie h_q medzi dvoma bodmi nivelačného ťahu je potom

h _q = h + C _q

kde h je nivelačné (zmerané) prevýšenie medzi tými istými bodmi.

Normálna redukcia z tiaže sa počíta pre všetky prevýšenia v sieťach I. až III. rádu Pre nivelačné ťahy IV. rádu a PNS sa redukcie z tiaže nezavádzajú s výnimkou, keď prevýšenie medzi najnižšie položeným s najvyššie položeným bodom ťahu je väčší ako 50 m.

Normálne výšky nivelačných bodov v štátnej nivelačnej sieti (I. až III. rádu) sa počítajú pre kontrolu dvakrát. Výpočty sa robia v metroch na 5 desatinných miest. Vypočítané výšky sa potom zaokrúhlia na 4. desatinné miesta (desatiny milimetra). Výpočet výšok ťahov IV, rádu a PNS sa robí vo výškovom systéme Bpv tak, že sa meračsky pripoja na body vyšších rádov, ktorých výšky sa v uvedenom systéme vypočítali. Ťahy sa vyrovnávajú samostatne ako vložené. Výšky bodov sa počítajú raz a výpočet sa kontroluje. Výšky sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta.

Po ukončení meračských a výpočtových prác sa vytvorí operát, ktorý obsahuje všetky časti nivelačných meraní a výpočtov, usporiadaný v prirodzenom slede meračských a výpočtových prác. Operát sa doplní o technickú správu, ktorá popisuje všetky okolnosti a vplyvy pôsobiace pri meraní.

Najmä: popis ťahu a priebeh trasy ťahu, spôsob naviazania ťahu a popis pripojovacích bodov, údaje o stabilizácii, meračské vybavenie, meračské metódy a priebeh merania, popis postupu výpočtových prác, posúdenie presnosti, podpis vyhotoviteľa a dátum.

Výsledky meračských a výpočtových prác sa registrujú a usporiadajú v samostatnom operáte "Súbor nivelačných údajov", ktorý sa dokumentuje (kap. 6.4).

Hlavnou časťou "Súboru nivelačných údajov" sú vlastné "Nivelačné údaje" pre každý nivelačný bod. Nivelačné údaje sa vyhotovujú na predpísanom tlačive (obr. 6.26). Pri vyplňovaní tlačiva sa postupuje podľa predtlače jednotlivých údajov. V miestopisnom popise sa uvedie názov obce (okresu) a stručný slovný popis, v poznámke pôvod bodu a rôzne doplňujúce údaje. Miestopisný náčrt slúži pre ľahké vyhľadávanie bodu v prírode a overenie jeho totožnosti. Orientuje sa na sever a má zachytávať vzťah nivelačného bodu k význačnému prvku terénu (križovatky, okraj lesa, most, železničné priecestie a pod.), ktorý je zobrazený v mapách. Kresba musí zásadne zachytiť komunikáciu, po ktorej sa nivelačný ťah vedie. Uvedú sa aj názvy ulíc a námestí, ak sa v náčrte vyskytnú. Podrobnejšie vzťahy nivelačného bodu najmä k predmetom trvalého rázu sa určia mierami (stožiare elektrického vedenia, mostíky, sochy a kríže, medzníky, rohy stien a plotov a pod.), podobne ako pri. trigonometrických bodoch. Ak je značka umiestnená na stavebnom objekte, zastaničí sa vzhľadom k rohom stavby a uvedie sa výška značky nad zemou.

Pre body Čs. podrobnej nivelačnej siete (IV. rád a PNS) sa vyhotovujú iba zjednodušené nivelačné údaje, t.j. vybrané údaje popisujúce nivelačný bod a miestopisný náčrt.

Na budovanie základného bodového poľa, t.j. bodov Čs. trigonometrickej siete a bodov Čs. jednotnej nivelačnej siete sa vynaložili stámiliónové čiastky a desiatky rokov húževnatej práce najlepších geodetických odborníkov. Body základných bodových polí sa udržujú trvale v použiteľnom stave na doterajšej úrovni. Geodetické a nivelačné údaje o týchto bodoch a dokumentačné operáty sa opravujú a dopĺňajú v súlade so skutočnosťou. Údržba základných bodových polí je pomerne jednoduchá, ale musí byť dôsledná.

Použiteľnosť základného polohového bodového poľa sa zabezpečuje jeho prehliadkou, údržbou a obnovou udržiava sa periodicky a systematicky po celom štátnom území. Dopĺňa sa podľa požiadaviek na hustotu, prípadne sa podľa rozhodnutia Slovenského úradu geodézie a kartografie obnovuje v lokalitách, kde sa vo väčšom rozsahu zničilo.

Údržba prebieha asi v päť až desaťročných cykloch. Ak to však vyžaduje stav siete alebo iné potreby (stupeň ohrozenosti bodov, potreby mapovania a meračských prác), vykoná sa v predstihu.

Pred začiatkom údržby trigonometrických bodov sa zhromaždia všetky dostupné informácie o stave Čs. trigonometrickej siete v záujmovom priestore a o doteraz zistených chybách a nedostatkoch.

Na základe súpisu nedostatkov, požiadaviek na premiestnenie bodov a iných zmien na bodoch sa vypracuje projekt, kde sa využijú aj doklady z predchádzajúcich prác, ktoré môžu pri údržbe poslúžiť. Súčasťou prípravných prác je aj získanie kópií geodetických údajov, oznámenie o ochrane geodetického bodu, súpisu nedostatkov, grafického prehľadu bodového poľa 1: 50 000 a požiadaviek na premiestnenie bodov.

Obr. 6.26 Nivelačné údaje

Obr. 6.27 Záznam o rekognoskácii a údržbe bodu

Na základe materiálov získaných pri prípravných prácach sa v teréne vykoná rekognoskácia. Pri rekognoskácii sa zisťuje stav bodu aj všetkých jeho zariadení. Vykoná sa porovnanie zápisov v geodetických údajoch so skutočným stavom v teréne, overí sa stav stabilizácie (vrátane stabilizácie pridružených bodov) a signalizácie, zistí stav ochranného zariadenia a stav ohrozenia bodu, preverí sa viditeľnosť smerov na orientácie, preskúšajú sa miestopisné údaje a nakoniec sa navrhnú nevyhnutné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a na trvalú ochranu a zaistenie bodu, ktoré sa nedajú urobiť hneď pri rekognoskácii. Zistené skutočnosti a ustanovené nápravné opatrenia sa zaznačia do "Záznamu o rekognoskácii a údržbe bodu" (obr. 6.27).

Trigonometrický bod sa v teréne vyhľadá podľa geodetických údajov a zákresu v mape 1 : 50 U00. Podzemná stabilizácia trigonometrického bodu, ktorého povrchová stabilizácia sa pri rekognoskácii nenašla, sa vyhľadá vhodným spôsobom. V prvom rade podľa miestopisných mier v geodetických údajoch.

Ak sa nedá spoľahlivo zistiť poloha bodu podľa miestopisu, použije sa na jeho vyhľadanie vhodná geodetická metóda s použitím meračského prístroja. (Geodetické metódy sa však používajú až pri opravných prácach - kap. 6.313).

Geodetické metódy vyhľadania trigonometrického bodu sú:

a) Metóda smerového pretínania napred - bod (C) sa vyhľadá ako priesečník smerov vytýčených podľa geodetických údajov (smerníka s _AC ,s _BC ) z dvoch najbližších okolných bodov (A a B), obr. 6.28. Výhodou je, že sa bod určí presne bez akýchkoľvek výpočtov.

Obr. 6.28. Vyhľadávanie trigonometrického bodu smerovým pretínaním napred

b) Metóda pretínania stranou - z jedného susedného trigonometrického bodu (A) sa vytýči smer podľa geodetických údajov, zvoli sa na takto vytýčenej priamke v blízkosti hľadaného bodu pomocné stanovisko (C') a na ňom sa zameria uhol (w _B’) od vytýčeného smeru na iný trigonometrický bod (B). Dĺžka (S') medzi pomocným stanoviskom (C') a daným bodom (A) sa vypočíta sínusovou vetou

S’= S_AB . sin(w ₁ + w ₃’)

sin w ₃‘

a z rozdielu dĺžky danej (S) a. vypočítanej (S’) sa určí vzdialenosť (D S)

D S = S – S’

k hľadanému bodu (obr. 6.29).

Obr. 6.29. Vyhľadávanie trigonometrického bodu pretínaním stranou

c) Metóda smerového pretínania späť - z pomocného stanoviska (D ), zvoleného neďaleko hľadaného bodu (D), sa zamerajú tri okolité dané trigonometrické body (A, B, C), vypočítajú sa pretínaním späť súradnice pomocného stanoviska (D'). Z nich a z daných súradníc hľadaného bodu (D) sa odvodia polárne prvky (uhol ) a vzdialenosť (d) k hľadanému bodu, podľa ktorých sa bod vytýči (obr. 6.30).

d) Metóda rajónu - z jedného susedného trigonometrického bodu (A) sa vytýči smer podľa geodetických údajov a určí sa rajónom na takto vytýčenej priamke v blízkosti hľadaného bodu pomocné stanovisko (C' ). Z rozdielov dĺžky danej (S) a dĺžky na pomocné stanovisko (S' ), sa určí vzdialenosť (D S) od pomocného stanoviska k hľadanému bodu (obr. 6.31).

Obr. 6.30. Vyhľadávanie trigonometrického bodu pretínaním späť

Obr. 6.31. Vyhľadávanie trigonometrického bodu rajónom

e) Metóda polygónového ťahu - v neprehľadnom teréne (napr. v lese), kde sa predchádzajúce metódy nedajú použiť, vyhľadá sa stratený bod vytýčením voľného polygónového ťahu od najbližšieho daného bodu (A) k bodu hľadanému (C). Vypočítajú sa súradnice posledného bodu voľného ťahu (C’) v blízkosti hľadaného bodu a z nich a z daných súradníc sa určí smerník (uhol) a vzdialenosť na hľadaný bod, podobne ako pri metóde pretínania späť (obr. 6.32).

Obr. 6.32. Vyhľadávanie trigonometrického bodu polygónovým ťahom

Všetky tieto metódy možno navzájom kombinovať (napr. pretínanie v spojení s voľným ťahom) a možno tiež použiť metódu pretínania z dĺžok.

Pri meračskej stavbe sa zistí jej druh a stav stavby so zreteľom na jej prípadnú využiteľnosť a opraviteľnosť. Navrhnú sa nápravné opatrenia, prípadne odstránenie. Pri trvalej signalizácii sa zisťuje pohľadovo jej stav a či nedošlo k stavebným úpravám. Ak je trvalá signalizácia zničená, ale zachovali sa obidva zaisťovacie body, funkciu trigonometrického bodu preberá ZB1.

Pri všetkých trigonometrických bodoch sa preskúša viditeľnosť orientačných smerov a viditeľnosť na orientačné body OB1 a OB2. Prípadné prekážky sa odstránia, ak je to ľahké a hospodárne.

Pri nájdenej povrchovej stabilizačnej značke sa porovná skutočný stav s geodetickými údajmi, najmä pokiaľ ide o druh značky, jej rozmery, orientáciu na svetové strany, preskúša sa vodorovnosť značky libelou. Pri zistených nezrovnalostiach sa odokryje a vyšetrí podzemná stabilizačná značka a navrhnú sa potrebné nápravné opatrenia.

Ak je stabilizácia celkom zničená (aj podzemné značky - po overení geodetickou metódou), trigonometrický bod sa zruší. Pri nedostačujúcej hustote trigonometrickej siete sa navrhnú opatrenia na jej doplnenie.

Podobne sa postupuje pri zisťovaní stavu stabilizačných značiek orientačných bodov OB1 , OB2 , OB3 a zaisťovacích bodov.

Súčasne sa zistí i stav ochranného zariadenia a navrhne sa potrebná náprava. Posúdi sa tiež vhodnosť a účinnosť doterajšieho spôsobu ochrany bodu a v zdôvodnených prípadoch sa navrhne z mena ochrany.

Miestopisné údaje uvedené. v geodetických údajoch (obr. 6.15) sa porovnajú so skutočným stavom. Nesprávne údaje sa škrtnú a červenou farbou opravia na kópii geodetických údajov.

Miestopisný náčrt sa porovná so skutočným stavom. Preskúša sa situácia, orientácia náčrtu na svetové strany, zákres orientačných smerov, pridružených bodov, ochranných zariadení a ostatné miestopisné údaje uvedené v náčrte. Drobné zmeny a doplnky sa vyznačia červenou farbou v doterajšom miestopisnom náčrte na kópii geodetických údajov. Pri podstatných zmenách sa vyhotoví nový miestopisný náčrt.

Pri rekognoskácii (odst. 6.312) sa vykonajú opatrenia, ktoré možno ihneď urobiť: Vyhľadanie trigonometrického bodu geodetickým spôsobom, oprava meračskej stavby, alebo jej odstránenie, oprava stabilizácie (aj pridružených bodov), oprava ochranného zariadenia a obnovenie ozná menia o ochrane, sa vykonajú následne, pri tzv. opravných prácach.

Podľa návrhu nápravných opatrení (odst. 6.3122) sa poškodené, meračské stavby opravia a zanedbané stavby, ktoré ohrozujú bezpečnosť okolia, sa odstránia.

Porušená povrchová stabilizácia trigonometrického bodu (nahnutý alebo zničený znak) sa obnoví, ak je na bode neporušená aspoň jedna podzemná značka, a to presne centricky nad niektorou neporušenou podzemnou značkou. Podobne sa obnoví i poškodená vrchná podzemná značka. Neúplná stabilizácia sa pri oprave porušenej stabilizácie doplní tak, aby bol bod trvale označený predpísaným spôsobom podľa odst. 6.124.

Rovnakým spôsobom sa postupuje pri oprave alebo doplnení poškodených stabilizácií pridružených bodov.

Poškodené ochranné zariadenia sa opravia. Naklonená ochranná tyč sa vyrovná do zvislej polohy, náter tyče sa obnoví, poškodená alebo chýbajúca ochranná tabuľka sa nahradí novou. Chýbajúca ochranná tyč sa znovu osadí.

Bod, ktorý je rôznymi vplyvmi tak ohrozený (rozšírenie lomov, zriaďovanie komunikácií, zastavanie a pod.), že by bol zničený, ak by sa ponechal na pôvodnom mieste, sa premiestni na vhodnejšie chránené miesto, najďalej však do vzdialenosti 500 m tak, aby aj po premiestnení bola z bodu orientácie a aby bola priama viditeľnosť medzi pôvodným a premiestneným bodom. Na novom mieste sa trigonometrický bod stabilizuje predpísaným spôsobom a jeho poloha sa určí polárny mi prvkami z pôvodného bodu. Premiestnenému bodu sa ponechá pôvodné číslo aj názov. Na novom bode sa zamerá kontrolná osnova smerov a po jeho overení sa zruší stabilizácia pôvodného bodu. Zameranie nového bodu možno vykonať geodeticky alebo astronomicky.

Geodetický spôsob: dĺžka spojnice pôvodného a pre miestneho bodu sa zmeria svetelným diaľkomerom nezávisle dva razy. Rozdiel oboch meraní nesmie byť väčší ako 0,015 m. K meranej dĺžke sa pripoja všetky predpísané opravy. Vodorovné smery sa merajú sekundovým teodolitom na vodnom i premiestnenom bode, v troch skupinách. Osnova vodorovných smerov obsahuje najmenej dva smery na okolité trigonometrické body a spojnicu pôvodného a premiestneného bodu. Jeden z trigonometrických bodov sa môže nahradiť orientačným bodom OB1 alebo OB2. Prípustná oprava smeru z orientácie je do 5 ".

Astronomický spôsob: dĺžka spojnice pôvodného a premiestneného bodu sa meria rovnako ako pri geodetickom spôsobe. Spojnica sa orientuje astronomickým meraním na Polárku v troch skupinách. Astronomicky získaný azimut sa prevedie na južník.

Pri pochybnostiach o nezmenenej polohe alebo výške trigonometrického bodu sa vykoná overenie polohy alebo výšky. V prípade pochybnosti v polohe orientačných bodov sa vykoná overenie južníkov.

Overenie správnosti polohy sa robí pretínaním alebo orientovaným polygónovým ťahom. Na overenie sa použijú najbližšie, rovnomerne rozložené trigonometrické body. Pri pretínaní späť najmenej zo štyroch okolitých trigonometrických bodov, pri pretínaní napred a pretínam z dĺžok najmenej z troch. Správnosť polohy bodu možno overiť aj novým určením súradníc. Za identický možno považovať bod, ak rozdiely nových a pôvodných pravouhlých súradníc spĺňajú podmienku

Overenie polohy trvale signalizovaného trigonometrického bodu a jeho zaisťovacích bodov sa vykoná zameraním vzájomných dĺžkových a smerových zaisťovacích vzťahov medzi jednotlivými bodmi (centrom, ZB1 a ZB2 ).

Južníky na orientačné body OB1 a OB2 sa overujú meraním vodorovných uhlov z centra na oba orientačné body v šiestich skupinách sekundovým teodolitom. Rozdiel medzi novým uhlom a pôvodným uhlom nesmie prekročiť 4,6” . Poloha orientačného bodu OB3 sa spravidla neoveruje, ale pri pochybnostiach sa poloha nanovo určí.

Spolu s overením polohy bodu sa overí i jeho nadmorská výška, trigonometricky alebo technickou niveláciou. Rozdiel danej a novej nadmorskej výšky nesmie byť väčší ako 0,10 m. Pri prekročení odchýlky sa ako nová výška berie výška určená technickou niveláciou pripojenou najmenej na dva nivelačné body alebo výška určená trigonometricky minimálne z troch prvkov. Krajný rozdiel nových výšok je 0,15 m a ako výsledná hodnota sa použije priemer určených výšok bodu.

K obnove bodu sa pristupuje, ak bola zničená povrchová i obidve podzemné značky a nedostačuje preto hustota trigonometrických bodov. Pri obnove zničeného bodu sa postupuje rovnako ako pri budovaní trigonometrickej siete, t.j. podľa kap. 6.127 a 6.128.

Pri zničení jedného alebo oboch zaisťovacích bodov sa na vhodných miestach zriadia a určia nové body.

Podobne aj pri zničení jedného alebo oboch zaisťovacích bodov sa na vhodných miestach zriadia a určia nové body.

Číslovanie bodov, ktorých poloha sa zmenila, sa robí dvojakým spôsobom:

1. ak je trigonometrický bod nový, bez vzťahu k pôvodnej polohe - dostane nové číslo (aj keď je novy bod takmer na rovnakom mieste),
2. ak je zmenená poloha bodu určená z jeho pôvodnej polohy alebo z jeho ZB, číslo bodu sa nemení,
3. ak je určovaná zmenená poloha bodu trvale stabilizovaného (kostol a pod.), zostáva číslo nezmenené.

Zmenená poloha orientačných bodov a zaisťovacích bodov je vždy nanovo určovaná z centra, dostane teda nové čísla (ďalšie poradie desatinného označenia).

Pre výpočtové práce a vykonanie zmien sa všetky podklady usporiadajú po triangulačných listoch. Sú to predovšetkým záznamy o rekognoskácii a údržbe bodu, meračské zápisníky, predbežné výpočty z poľných meračských prác, kópie geodetických údajov použité pri údržbe, oznámenie o ochrane geodetického bodu a technická správa o poľných meračských prácach. Všetky zmenené veličiny (najmä pravouhlé rovinné súradnice, nadmorské výšky a iné údaje podľa .daného prípadu údržby) sa nanovo vypočítajú.

V geodetických údajoch sa drobné zmeny vykonajú červeným zápisom nad červeno prečiarknutými pôvodnými údajmi. Pri väčších zmenách, ktorých opravy červenou farbou by spôsobili neprehľadnosť údajov, sa vyhotovia nové geodetické údaje, ďalšie v poradí. V geodetických údajoch sa zaznamenajú všetky zmeny pravouhlých rovinných súradníc, nadmorských výšok a orientačných smerov, opravia sa tiež údaje v miestopisnom náčrte.

Zmeny v zoznamoch súradníc sa vykonajú červeným prečiarknutím neplatných údajov a čiernym zápisom nových súradníc a výšok.

V grafických prehľadoch sa vyznačia body zničené, nové a premiestnené.

Po ukončení výpočtových prác a vykonaní opráv sa operáty pri meračských a výpočtových prácach prehľadne usporiadajú podľa základných triangulačných listov.

Operát sa usporiada do zložiek. V jednej zložke sú "zvláštne prílohy" ako technická správa, záznamy o kontrolách a v usporiadaní po triangulačných listoch: záznamy o rekognoskácii a údržbe bodu, nové geodetické údaje, nové potvrdenia o zriadení a ochrane bodov a pod. Do ďalšej zložky sa uložia meračské zápisníky a výpočty; usporiadané tiež podľa triangulačných listov s prirodzeným sledom meračských a výpočtových prác.

Použiteľnosť výškových bodových polí sa zabezpečuje ich prehliadkou, údržbou, prípadne obnovou. Št. NS sa udržiava periodicky a systematicky po celom štátnom území tak, aby sa dala trvalo používať. V priestoroch, kde nastál väčší rozsah jej zničenia, môže sa obnoviť podľa rozhodnutia Slovenského úradu geodézie a kartografie. Pri obnove sa postupuje rovnako ako pri jej budovaní (kap. 6.2).

Cieľom údržby je udržiavať v súlade o výškovom bodovom poli so skutočným stavom v teréne. Údržba prebieha približne v desaťročných cykloch, a to iba v Čs. štátnej nivelačnej sieti (I. až III. rádu). V oblastiach zvýšenej potreby údajov výškového bodového poľa (s intenzívnou hospodárskou činnosťou, výstavbou a pod.) sa môže údržba vykonať aj v predstihu. Nivelačné siete IV. rádu a PNS sa udržiavajú iba účelovo podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu.

Účelom údržby bodov výškových bodových polí je vyhľadanie nivelačných bodov v teréne, ich ošetrenie a vykonanie takých nápravných opatrení, aby evidenčný stav súhlasil so skutočnosťou.

Pred začiatkom údržby nivelačných bodov sa zhromaždia všetky dostupné informácie o všetkých bodoch v danej oblasti a vypracuje sa projekt údržby. Pre oblasť údržby sa podľa "súboru nivelačných údajov" predpíšu všetky body do "Záznam u o údržbe nivelačného ťahu", pripraví sa základná mapa 1 : 50 000 so zákresom nivelačných bodov, doterajšie miestopisy a zoznam nivelačných údajov.

Na základe podkladov získaných pri prípravných prácach sa vykonajú v teréne zisťovacie práce. Podľa miestopisu (a podľa potreby aj meraných hodnôt sa vyhľadá nivelačný bod a zistí sa jeho stav i stav všetkých ochranných zariadení. Miestopis sa porovná so skutočným, stavom. v teréne. Drobnejšie opravy a doplnky sa vyznačia odlišnou farbou na kópii doterajších nivelačných údajov. Pri podstatnej nezhode sa vyhotoví nový miestopis. Overia sa všetky ďalšie údaje uvádzané v nivelačných údajoch, zistí sa stav ohrozenia bodu a popíše v zázname o údržbe. Posúdi sa tiež, či doterajší spôsob ochrany bodu vyhovuje.

Súčasne so zisťovacími prácami sa vykonajú drobné opravné opatrenia, ktoré možno bez ťažkostí urobiť. Napríklad očistiť značku a obnoviť jej náter, vymeniť poškodený štítok na budove alebo na ochrannej tyči, očistiť a nanovo natrieť ochranné tyče alebo poklop a skruže, upraviť okolie bodu na uľahčenie prístupu a vyhľadanie bodu.

Výsledky zisťovacích opravných prác sa zaznamenajú do pripraveného "Záznamu o údržbe nivelačného ťahu a hlásenia zistených zmien", či už sa bod našiel alebo nenašiel (zničil). Zaznačia sa tam pokyny pre stabilizáciu a vykonanie opravných prác. Urobí sa zákres zistených z mien v základnej mape 1 : 50 000, kde sa zaznačia všetky zničené body. Navrhnú sa body na overenie nivelačným meraním, ak vznikla odôvodnená domnienka, že bol bod prestabilizovaný (stáva sa tak najčastejšie na mostoch alebo priepustoch, občas na budovách).

Pri opravných prácach sa vykonajú, ďalšie náročnejšie práce, ktoré sa nevykonali pri zisťovacích prácach. Urobí sa premiestnenie nivelačných kameňov, stabilizácia nových nivelačných bodov, obnovujú sa alebo zriaďujú ochranné zariadenia, vykoná sa nivelačné meranie a výpočty a iné dôležité práce spojené s údržbou.

Ohrozené nivelačné kamene (vyčnievajúce nad terénom viac ako 0,2 m) sa prihrnú zeminou tak aby boli chránené pred zničením alebo poškodením. V prípadoch, keď treba nivelačný kameň premiestniť, dostatočne sa odkope, uvoľní a premiestni na miesto, kde sa má osadiť. Ak je vzdialenosť medzi najbližšími zachovalými nivelačnými bodmi dvojnásobná ako priemerná vzdialenosť na ťahoch príslušného rádu, musí sa zriadiť doplňujúci nivelačný bod, ktorý sa zameria niveláciou príslušného úseku, vrátane kontrolného merania.

Ak je na ťahu zničená približne štvrtina bodov, obnoví sa celý ťah a zamerá sa ako pri jeho budovaní (kap. 6.2).

Bezprostredne po dokončení zisťovacích a opravných prác sa vykonajú výpočtové a konštrukčné práce.

Na podklade záznamov urobených pri zisťovacích ä opravných prácach sa spracujú výsledky údržby á vyhotoví sa technická správa. Zhromaždia sa všetky záznamy o údržbe a ostatné náležitosti.

Operát údržby obsahuje:

1. technickú správu,
2. písomný a grafický operát jednotlivých nivelačných ťahov (záznam o údržbe nivelačného ťahu a hlásenie o zistených zmenách, hlásenie o poškodení alebo zničení nivelačných bodov, kópie nivelačných údajov s vykonanými zmenami, novo vyhotovené miestopisy,
3. základné mapy ČSFR v mierke 1 : 50 000 s vyznačenými zmenami.

Operát údržby nivelačných bodov sa odovzdá príslušnej dokumentácii, kde je ako celok uložený. Zmeny v nivelačných údajoch (súbore nivelačných údajov) vykonáva príslušný dokumentačný útvar.

Dokumentácia základného bodového poľa, t.j. prehľadné usporiadanie základných údajov bodového poľa, sústreďovanie a odborné uloženie výsledkov základných geodetických prác umožní úplné, rýchle a bezpečné využívanie výsledkov každého meračského diela v ďalších meračských prácach každého druhu a predíde zbytočnej duplicite (opakovaniu) prác už raz vykonaných.

Dokumentačné fondy spravujú organizácie geodézie a kartografie v pôsobnosti Slovenského úradu geodézie a kartografie nasledovne:

1. Organizácia geodézie a kartografie s pôsobnosťou pre celé územie SR zriaďuje ústrednú dokumentáciu (skratka "ÚD"), ktorá sa stará okrem iného o dokumentačné fondy geodetických základov, o dokumentačné fondy bodov podrobného polohového bodového poľa 1. triedy presnosti, vedie geodetické údaje a prehľad trigonometrických bodov a prideľuje čísla týmto bodom v ich evidenčných jednotkách, stará sa o dokumentačné fondy Čs. podrobnej nivelačnej siete, vedie nivelačné údaje a prehľad bodov Čs. štátnej nivelačnej siete.
2. Organizácie geodézie a kartografie s pôsobnosťou pre územia krajov zriaďujú v okresoch na strediskách geodézie všeobecnú dokumentáciu (skratka "VD"), ktorá okrem iného vedie geodetické údaje a prehľad trigonometrických bodov a bodov podrobného polohového poľa 1. triedy presnosti a nivelačné údaje a prehľad bodov výškových bodových polí. Stará sa o dokumentačné fondy podrobného polohového bodového poľa 2. až 5. triedy presnosti a prideľuje čísla týchto bodov v ich evidenčných jednotkách.

V ústrednej dokumentácii, ktorá sa stará o základné bodové pole polohové a výškové, je uložený celý operát (súbor meračských dát, výpočtov, prehľadov a listinných dokladov dokumentujúcich vykonanie práce) uvedených bodových polí. Tieto operáty sa dopĺňajú podľa výsledkov údržby. Zmeny zistené v geodetických a nivelačných údajoch oznam uje ústredná dokumentácia všeobecným dokumentáciám. Všeobecné dokumentácie dostanú kópie nových opravených geodetických alebo nivelačných údajov, na ktorých je vyznačená doba ich platnosti (obr. 6.15,

6.26). Ústredná dokumentácia vyhotovuje pre vlastné potreby a pre potreby VD v určitých časových Intervaloch nové prehľady trigonometrických bodov a bodov 1. triedy presnosti a nové prehľady bodov g s. štátnej nivelačnej siete.

Prehľady trigonometrických bodov ä bodov 1. triedy presnosti sa vyhotovujú v mapových listoch základnej mapy mierky 1 : 50 000. Sú v nich červenou farbou dotlačené triangulačné listy a klad štátnej mapy 1 : 50 000 - odvodenej, trigonometrické body a body l. triedy presnosti vrátane pridružených bodov.

Prehľady štátnej nivelačnej siete (prípadne i podrobnej nivelačnej siete) sa takisto vyhotovujú v mapových listoch základnej mapy mierky 1 : 50 000. Sú v nich červenou farbou dotlačené nivelačné ťahy. Nivelačné body sú vyznačené čiarkou kolmou na zákres nivelačného ťahu a číslom bodu.

Dokumentačné útvary umožňujú ďalšie využitie dokumentačných fondov. Geodetické a nivelačné údaje o bodoch bodových polí a elaboráty geodetických a kartografických prác:

1. využívajú organizácie geodézie a kartografie pri plnení úloh geodézie a kartografie vo vlastnej pôsobnosti,
2. poskytujú sa na využitie oprávneným organizáciám (t.j. organizáciám, oprávneným vykonávať geodetické práce) ako podklad pre práce oznámené ohlasovaním listom alebo po predložení písomnej žiadanky (objednávky) s uvedením dôvodu vyžiadania. Údaje sa vydávajú iba pre vnútornú potrebu žiadateľa a sú preto neprenosné na inú organizáciu. Môžu sa použiť len pre ohlásené geodetické práce orgánov, organizácií a súkromných podnikateľov, ktoré si ich vyžiadali.

Nazeranie do dokumentačných fondov a vyhotovovanie náčrtov (kópiu, opisov a výpisov v miestnostiach dokumentačných útvarov sa umožňuje bezplatne, okrem kópií geodetických a nivelačných údajov a opisov súradníc a výšok geodetických bodov.

Kópie (opisy) geodetických a nivelačných údajov a súradnice a výšky geodetických bodov a kópie vyžiadaných častí dokumentačných fondov sa poskytujú žiadateľom na objednávku za poplatok.

V tiažových bodových poliach sa meria tiažové zrýchlenie. Tiažové údaje na tiažových geodetických bodoch tvoria základ pre všetky podrobné tiažové merania, predovšetkým pre tiažové mapovanie štátneho územia a pre geodetické práce. Tiažové redukcie sa uplatňujú pri výpočtoch prevýšenia v sieťach I. až III. rádu Čs. jednotnej nivelačnej siete.

Tiažové bodové pole sa rozdeľuje na: základné tiažové bodové pole a podrobné tiažové bodové pole.

Základné tiažové bodové pole zahŕňa body Čs. gravimetrickej siete, ktorú tvorí:

Podrobné tiažové bodové pole tvoria tiažové body, ktoré môžu byť trvale alebo dočasne stabilizované, príp. nestabilizované.

Body Čs. gravimetrickej siete sa stabilizujú tak, aby zaručovali stabilitu gravimetrického prístroja počas merania. Tiažový bod sa obvykle označí hrebeňovou nivelačnou značkou osadenou zhora. Body podrobného tiažového bodového poľa sa zvolia na bodoch Čs. trigonometrickej siete alebo na bodoch Čs. jednotnej nivelačnej siete. Samostatne sa trvale nestabilizujú.

Hustota bodov základného tiažového bodového poľa je najmenej 4 body na 1 000 km, v podrobnom tiažovom poli je daná účelom gravimetrického mapovania.

Základné i podrobné tiažové bodové pole sa buduje v gravimetrickom systéme 1964 (skratka S-Gr-1964).

Pre každý stabilizovaný tiažový bod sa vyhotovia tiažové údaje obsahujúce popisnú časť a miestopis bodu. Poloha bodu sa zobrazí v dokumentačných mapách. Tiažové údaje a iné dokumentované výsledky prác v tiažových bodových poliach využívajú oprávnené orgány a organizácie pri vykonávaní geodetických, geofyzikálnych a kartografických prác.