Podrobné bodové pole je súbor meračských bodov, ktorými sa základne bodové pole doplní na hustotu potrebnú pre podrobné meranie alebo vytyčovanie.

Rozdeľujú sa na:

Do podrobného polohového bodového poľa patria pevné body podrobného polohového bodového poľa (PBPP), bez rozdielu v spôsobe určenia (triedy . presnosti 1. až 5.) a dočasne stabilizované body (triedy presnosti 2. až 5.). Body 1. triedy presnosti (prv sa nazývali "zhusťovacie body") sa zriaďujú a určujú iba výnimočne, a to tam, kde daná hustota trigonometrickej siete nedovolí priame určovanie ďalších bodov podrobného poľa. Maximálna hustota trigonometrických bodov a bodov 1. triedy presnosti, sa orientačne považuje 1 bod na 1 km .

Do podrobného výškového bodového poľa patria stabilizované body technických nivelácií a trvale stabilizované body základného a podrobného polohového alebo tiažového poľa určené technickou niveláciou.

Budovanie bodov podrobného polohového bodového poľa prešlo tiež vývojom. Až do vydania ČSN 73 0415 - Geodetické body (platné od 1.1.1980) a na ňu nadväzujúcich predpisov platili pre budovanie podrobného polohového bodového poľa rozličné predpisy, napr.: Návod A z roku 1930, Inštrukcie pre technicko-hospodárske mapovanie z roku 1961 (súradnicový systém S-1942), Smernice pre technicko-hospodárske mapovanie z roku 1969 (S-JTSK). Spôsob určovania bodov podrobného poľa bol vo všetkých podobný a presnosť sa líšila iba nepatrne. Uvedieme v skratke spôsoby určovania á presnosť bodov podrobného poľa platné pred vydávaním predpisov teraz platných, lebo s takto vytvorenými bodmi sa budeme v praxi ešte dlho stretávať.

Do roku 1960 sa obvykle určovali tzv. zisťovacie body metódou pretínania (strany trojuholníkov asi 1 km - často súčasne s trianguláciou 5. rádu). Ostatné body podrobného polohového poľa sa určovali prevažne polygónovými ťahmi. Ako zhusťovacie body sa zvolili predovšetkým veže kostolov, radníc, zámkov a pod., ktorých signalizácia je trvalá. Zhusťovacie body, ktoré neboli trvale signalizované, sa stabilizovali jednou povrchovou a jednou podzemnou značkou. Ďalšie body určované polygónovými ťahmi sa stabilizovali iba kamenným hranolom M= (rozmerov 16 x 16 x 80 cm), čo robilo po socializácii pôdy v poľnej trati veľké ťažkosti. Preto sa po r. 1960 pripúšťa aj dočasná stabilizácia (rúrkou, kolíkom a pod.). Trvale stabilizované body sa od r. 1969 nazývajú. pevné body podrobného polohového poľa (PBPP).

Zhusťovacie body sa určovali metódou smerového pretínania, vodorovné smery sa merali sekundovými teodolitmi v troch skupinách. Pre určenie zhusťovacieho bodu pretínaním napred boli treba najmenej tri smery, pri pretínaní späť najmenej štyri smery. Výsledné súradnice sa potom určovali aritmetickým priemerom, obvykle z troch kombinácií. Východiskovými bodmi boli trigonometrické a skôr určené zhusťovacie body. Určovacie smery sa nesmeli pretínať pod uhlom menším než 20° a väčším než 160° (22° až 178° ). Polohová presnosť zhusťovacích bodov sa posudzovala podľa hodnoty strednej súradnicovej chyby vyjadrenej vzťahom

M_XY = k.([ç v_X ç ] + [ç v_Y ç ])

kde k = 0,085 pre štyri kombinácie, k = 0,135 pre tri kombinácie, k = 0,261 pre dve kombinácie, a ç v_X ç ,ç v_Y ç sú absolútne hodnoty rozdielov súradníc vypočítaných z jednotlivých kombinácií a ich aritmetického priemeru, a určila sa hodnotou základnej strednej súradnicovej chyby m_XY = 0,02 m.

Zhusťovacie body sa zriedka určovali polygónovými ťahmi, reťazcami a pod. Pri polygónových ťahoch (trojuholníkových reťazcoch) sa presnosť zhusťovacích bodov posudzovala podľa uhlovej (Ow ) a polohovej (O_P ) odchýlky ťahu

Ow _£ 20^cc.Ö n ; O_P £ (0,002Ö [s] + 0,02)

kde "n" je počet strán ťahu a [s]- súčet dĺžok strán ťahu. Na splnenie hore uvedených kritérií stačilo merať osnovy smerov v dvoch skupinách sekundovým teodolitom. Pri dĺžkach sa zavádzajú všetky príslušné korekcie.

Ostatné body podrobného polohového poľa mali základnú strednú súradnicovú chybu m_XY = 0,06 m.

Určovali sa najmä:

1. Pretínaním zo smerov alebo z dĺžok. Výsledná poloha bodu sa určila aritmetickým priemerom najmenej z dvoch kombinácií. Osnovy smerov stačilo merať v jednej skupine. Overenie presnosti sa robilo podobne ako pri zhusťovacích bodoch.
2. Polygónovými ťahmi: hlavnými zauzlenými a vedľajšími. Polygónové ťahy mali byť priame, obojstranne pripojené a orientované, dĺžky susedných strán sa nemali príliš líšiť. Hlavné a zauzlené ťahy sa pripojovali na body trigonometrické, zhusťovacie a ich TB, vedľajšie ťahy i na body podrobného poľa. Vrcholové uhly sa merali v jednej skupine. Dĺžky polygónových strán sa merali dvakrát a s maximálne prípustným rozdielom (0,01Ö s + 0,02). Splnenie požadovanej presnosti sa posudzovalo podľa uhlovej odchýlky (Ow ) a polohovej odchýlky (O_P ) ťahu:

Ow = 100^{cc Ö} n pre hlavné a zauzlené ťahy

Ow = 200^cc Ö n pre vedľajšie ťahy

Ow = (0,01.Ö [s] + 0,04) pre hlavne a zauzlené ťahy

Ow = (0,01.Ö [s] + 0,15) pre vedľajšie ťahy

kde "n" je počet vrcholov ťahov a [s J je súčet dĺžok strán ťahov. Uhlová

odchýlka sa rozdelila rovnomerne na vrcholové uhly; súradnicové odchýlky

potom úmerne absolútnym hodnotám súradnicových rozdielov.

3. Rajóny. Ak novo určené body podrobného poľa neboli trvale stabilizované, určili sa z nich jeden alebo dva excentrické pevné body rajónmi na trvalých objektoch, ktorých vzdialenosť od bodu nebola viac ako 60 m. Pri určení dvojice týchto bodov sa medzi nimi merala pre kontrolu vzdialenosť, ktorá sa porovnala s dĺžkou vypočítanou zo súradníc.
4. Trojuholníkovými reťazcami pripojenými na dva a jeden koncový bod alebo na dva body so zameraním základnice. Stabilizácia, signalizácia a pod. sa robila podobne ako v súčasnosti.

Zavedenie tried presnosti mapovania vo veľkých mierkach, aj v podrobnom polohovom bodovom poli a rozvoj meračských prístrojov, najmä rozvoj elektronického merania dĺžok a dokonalé výpočtové stroje ovplyvnili zásadne techniku prác v polohovom bodovom poli a umožnili zracionalizovať najmä techniku polygónových ťahov. Nový technický predpis z r. 1983 a zavedenie piatich tried presnosti priamo podstatne ovplyvnilo spôsob určovania bodov polygónovými ťahmi. Rozhodujúce je dosiahnuť pre danú triedu presnosti určené geometrické parametre a kritériá presnosti, zodpovedajúce použitej technike merania dĺžok. Systém geometrických parametrov a kritérií presnosti je omnoho zložitejší ako v doterajších technických predpisoch, keď postačili tri alebo šesť vzorcov. Ak sa uvažuje o všetkých povolených spôsoboch merania dĺžok v jedn otlivých triedach presnosti, vychádza 28 typov ťahov, ktoré sa líšia parametrami, pričom je pre každý typ ťahu určených päť kritérií presnosti a sedem geometrických parametrov (tab. 7.3).

Súčasťou výpočtových prác je overenie dosiahnutej presnosti určenia bodov. Vykoná sa porovnávaním dosiahnutých výsledkov a geometrickými parametrami a kritériami presnosti.

Podľa účelu použitia sa body podrobného polohového poľa určujú v piatich triedach presnosti. Základné stredné súradnicové chyby sú pre jednotlivé triedy presnosti určené takto:

Uvedené kritériá sa vzťahujú. na najbližšie body základného bodového poľa.

Využitie bodov podrobných polohových bodových polí je uvedené v tab. 7.1.

Tabuľka 7.1 Využitie bodov podrobných polohových bodových polí

Body podrobného poľa sa číslujú v evidenčných jednotkách. Evidenčnou jednotkou pre číslovanie bodov 1. triedy presnosti (predtým zhusťovacie body) je triangulačný list. Tieto body sa číslujú v rámci triangulačného listu súčasne s trigonometrickými bodmi (t. j. od 1 do 500 - kap. 6.121) po očíslovaní trigonometrických bodov, ďalšími číslami do 500. Evidenčnou jednotkou pre číslovanie bodov 2. až 5. triedy presnosti je katastrálne územie. Tieto body sa číslujú od čísla 501 do 5000, podľa postupného určenia a bez ohľadu na spôsob stabilizácie a triedu presnosti.

Umiestnenie bodov podrobného poľa sa určuje pri rekognoskácii v teréne. Do mapy 1:10 000, príp. 1 : 5000, sa zakreslia dané body základného i podrobného poľa a navrhnú sa nové body podrobného polohového poľa. Určí sa tiež spôsob stabilizácie a geodetického určenia bodu. Na pripojovacích bodoch sa zistí stav stabilizácie, stav pridružených bodov, signalizácia a spôsob pripojenia nových volených bodov. Body podrobného poľa sa volia účelne tak, aby boli umiestnené na chránených miestach, aby sa nad nimi mohol pohodlne a stabilne postaviť meračský prístroj, aby sa dalo zacieliť na susedný pevný bod, aby vyhovovali podrobnému meraniu zvolenou metódou a s ohľadom na požiadavky ich využitia v budúcnosti pri údržbe mapy veľkej mierky, aby rešpektovali požiadavky na geometrické parametre, vyplývajúce z kritérií presnosti pre navrhnutú metódu určenia polohy bodov.

Pevné body podrobného polohového poľa 1. triedy presnosti sa umiestňujú podľa potrieb geodetických prác, pre ktoré sa zriaďujú, a to tak, aby umožnili určenie bodov nižších tried presnosti. Volia sa prednostne na trvalých objektoch ako trvale signalizované body, na nivelačných značkách a pod. Pri nedostatku týchto objektov alebo bodov sa umiestňujú a stabilizujú na ďalších miestach, neohrozených poľnohospodárskou, stavebnou alebo ťažobnou činnosťou.

Pevné body podrobného polohového poľa 2. až 5. triedy presnosti sa volia predovšetkým na objektoch trvalého rázu - technických objektoch (rohy domov a pod.) alebo na chránených miestach, kde budú čo najmenej ohrozené, napr. v obvode dopravných komunikácií.

Hustota bodov podrobného poľa závisí od charakteru mapovaného územia a jeho časti (miestna trať, poľná trať, lesy). Hustota trvale stabilizovaných bodov bodového poľa (základného i podrobného) je stanovená vzájomnou vzdialenosťou bodov, ktorá je v miestnych tratiach 150 až 300 m. Pri poľných tratiach sa body určujú v hustote najmenej 1 bod na 1 km². V lesoch sa určujú dvojice (alebo trojice) PBPP na 1 km², spravidla na križovatkách lesných ciest a pod. V miestnych tratiach sa vrcholy polygónových bodov stabilizujú väčšinou dočasne a PBPP sa z nich určujú kontrolovanými rajónmi na jednoznačne identifikovaných bodoch na murive objektov (rohy domov, nivelačné značky a pod.).

Podľa výsledkov rekognoskácie a voľby bodov sa uskutoční stabilizácia novo zriadených bodov. Spôsob stabilizácie sa volí podľa potreby a účelu využitia s prihliadnutím na okolitý terén. Stabilizácia bodov bodového poľa je trvalá a dočasná. Pevné body podrobného polohového poľa 1. triedy presnosti sa stabilizujú jednou povrchovou značkou (kamenný hranol 16 x 16 x 75 cm s krížikom - tzv. M2) a jednou podzemnou značkou (kamenná platňa 30 x 30 x 10 cm s krížikom - obr. 6.8b). Stabilizačné značky musia byť umiestnené na zvislici s krajnou odchýlkou 5 mm. Ak sa podzemná značka nedá stabilizovať, určí sa jeden zaisťovací bod, stabilizovaný kamenným hranolom M alebo kovovou značkou osadenou do objektu. Pri trvale signalizovaných bodoch 1. triedy presnosti sa určia 2 zaisťovacie body, ktoré sa stabilizujú jednou povrchovou a jednou podzemnou značkou.

Pevné body podrobného polohového poľa 2. až 5. triedy presnosti sa určujú prednostne na technických objektoch, poskytujúcich trvalú signalizáciu (nemôžu sa však používať ako stanoviská). Sú to najmä rohy budov (dvojice), čapové alebo iné trvalé značky na budovách, priepustoch a pod., veže budov alebo iných objektov s výraznou trvalou signalizáciou. Ďalej sa PBPP určujú na objektoch so stabilizačnou značkou (možno použiť ako stanovisko) napr. na nivelačných kameňoch, značkách orientačných bodov, hraničných medzníkoch na správnych hraniciach obcí, na mostoch a priepustoch s nivelačnou klincovou značkou: Na miestach, kde nie je možný iný spôsob stabilizácie (poľné trate bez technických objektov a pod.) a kde neprekážajú pri užívaní pozemkov, sa pevné body 2. až 5. triedy presnosti trvale stabilizujú kamennými, hranolmi M1 (obr. 7.1)' alebo znakmi z plastov .

Obr. 7.1. Kamenný hranol M2

Ak už na mieste bol pre iný účel osadený opracovaný kameň rozmerov najmenej 12 x 12 x 60 cm, použije sa po doplnení krížikom alebo jamkou. Pri budovaní podrobného polohového poľa treba obmedziť trvalú stabilizáciu kameňmi alebo znakmi z plastov, najmä tam, kde by táto stabilizácia bola ohrozená. Z iných spôsobov trvalej stabilizácie sa používajú krížiky vysekané na opracovanej plôške skaly, klincové značky zabetónované do skaly, stabilizácia kovovými konzolami, oceľovými rúrkami alebo čapmi v betónových blokoch s rozmermi najmenej 30 x 30 x 80 cm.

Na dočasnú stabilizáciu sa používajú železné rúrky s dĺžkou aspoň 50 cm, s priemerom 3 cm a hrúbkou stien 3 mm, aj drevené kolíky dlhé asi 40 cm s priemerom 5 cm, alebo iný vhodný spôsob.

Dlhodobá signalizácia sa použije len na bodoch 1. triedy presnosti, výnimočne 2. triedy presnosti, a to trojbokou pyramídou (obr. 6.14). Ostatné body, okrem bodov trvale signalizovaných (umiestnených na technických objektoch), sa signalizujú len pre účely merania, napr. výtyčkou, cieľovým terčom a pod.

Ochranné značky, podobne ako pri trigonometrických bodoch, sa určujú pri bodoch 1. triedy presnosti (popr. aj 2. triedy presnosti), ak sú umiestnené na nechránených miestach a ďalej podľa potreby pri tých PBPP, ktoré by sa pred ďalším použitím ťažko vyhľadávali. Obvykle sa použije ochranný tyčový znak.

Všetky geodetické merania a práce v teréne sa musia uskutočňovať takým spôsobom a s takou presnosťou, aby sa splnili kritériá presnosti pre jednotlivé triedy presnosti.

Body podrobného poľa sa určujú týmito spôsobmi:

1. polygónovými ťahmi s dlhými stranami meranými svetelnými diaľkomermi, so stranami meranými dvojobrazovými diaľkomermi, paralakticky, pásmom;
2. smerovým pretínaním napred,

Prehľad metód na určenie bodov podrobného poľa podľa tried presnosti ukazuje tab. 7.2.

Podkladom pre zameranie bodov podrobného poľa je observačný plán, ktorý sa vyhotovuje najmä pri plošných sieťach. Obsahuje všetky využiteľné body, dané a určované (kap. 7.19).

Skôr určené polohové body, ktoré sa zachovali a ktorých stabilizácia nie je porušená, sa preberú a zaradia do triedy presnosti podľa spôsobu pôvodného určenia, a to:

a) skoršie zhusťovacie body do 1. triedy presnosti,

b) ostatné body určené geodeticky do 3. triedy presnosti,

c) body určené fotogrametricky do 5. triedy presnosti.

Tabuľka 7.2. Prehľad spôsobov určenia bodov podrobného polohového poľa podľa tried presnosti

Pokiaľ majú tieto body nevyhovujúce číslovanie, odporujúce pravidlám kap. 7.11, prečísľujú sa.

Skôr zriadené body, určené na využitie, sa vyhľadajú podľa miestopisu v geodetických údajoch alebo geodetickými metódami s využitím výsledkov pôvodného merania alebo z prvkov vypočítaných zo súradníc. Pri pochybnosti o totožnosti daných. bodov alebo ak je stabilizácia bodu poškodená (porušená), overí sa totožnosť dĺžkovým alebo smerovým kontrolným meraním, prípadne kombináciou oboch. Overenie sa uskutoční meraním smeru najmenej na dva body alebo jednej dĺžky na jeden daný bod tej istej alebo vyššej triedy presnosti. Namerané hodnoty sa porovnajú s vypočítanými. Krajné odchýlky sú stanovené technickými predpismi.

a) Meranie dĺžok sa uskutočňuje nezávisle dvakrát, a to pomocou prístroja a pomôckami, ktoré umožňujú dosahovanie stanovenej základnej strednej chyby meranej dĺžky strany (m_S);

Použitie nitkových a diagramových tachymetrov nie je dovolené. Všetky použité meradlá musia byť komparované. K nameraných dĺžkam sa zavádza fyzikálna a matematická redukcia (oprava z kartografického skreslenia z nadmorskej výšky, tj. oprava na nultú hladinu atď.), v závislosti od dĺžky meraných strán a použitého prístroja.

b) Vodorovné smery sa merajú teodolitom spôsobom zabezpečujúcim dosiahnutie základnej strednej chyby meraného uhla (m (), napríklad:

c) Centračné prvky na pripojovacích a orientačných bodoch sa merajú pri excentricite signálu alebo excentrickom postavení meračského prístroja. Centračné prvky sa merajú na konci skupiny pri meraní vodorovných smerov a to s presnosťou pri excentricite:

Dĺžka excentricity "e" sa meria vždy s presnosťou danou strednou chybou dĺžky:

Určovanie bodov podrobného polohového poľa polygónovými ťahmi je najrozšírenejšie. Polygónovými ťahmi sa určujú body 1. až 4. triedy presnosti. Používajú sa najmä v území zastavanom alebo členitom a zarastenom.

Podľa spôsobu pripojenia sa polygónové ťahy delia na:

a) hlavné polygónové ťahy:

- pre určenie bodov 1. triedy presnosti sa pripájajú na body základného bodového poľa a ich pridružené body,

- pre určenie bodov 2. až 4. triedy presnosti sa pripájajú na body základného poľa a body podrobného poľa aspoň o triedu presnosti vyššiu.

b) vedľajšie polygónové ťahy:

- pre určenie bodov 2. až 4. triedy presnosti (nedajú sa nimi určovať body l. triedy presnosti) sa pripájajú na body najmenej zhodnej. triedy presnosti určenej hlavnými ťahmi alebo inými spôsobmi podľa tab. 7.2 a na body presnosti vyššej.

Z hľadiska dĺžok strán sa polygónové ťahy delia na:

Ťahy sa obojstranne pripájajú a orientujú. Pri ťahoch na určenie bodov 3. a 4. triedy presnosti sa výnimočne pripúšťa jednostranná orientácia alebo vložené ťahy. Neprípustné sú zauzlené polygónové ťahy. Dĺžky strán sa merajú nezávisle dvakrát, spravidla protismerne.

Parametre polygónových ťahov (tab. 7.3) sa členia na:

Obr. Resp tab. 7.3 Geometrické parametre a kritériá presnosti polygónových ťahov

Geometrické parametre určia krajný alebo maximálny:

• počet vrcholov "n" (stĺpec 3) - vrátane pripojovacích bodov P, K; - súčet dĺžok strán (stĺpec 4)
• vybočenie ťahu (stĺpec 5) - čo je najväčšia vzdialenosť bodu ťahu od spojnice pripojovacích bodov S PK (priamosť ťahu);
• odklon strany (stĺpec 6) - t. j. najväčší uhol ,zovretý stranou a spojnicou počiatočného a koncového bodu (S PK) v grádoch,
• pomer dĺžok susedných strán (stĺpec 8);
• pomer dĺžok strán (stĺpec 9) - najdlhšej a najkratšej; - dĺžky strán (aj minimálne) (stĺpec 7).

Kritériá presnosti určia krajný alebo maximálny:

Ďalej určia základné stredné chyby meranej dĺžky strany m_S (stĺpec 11) a meraného uhla m (stĺpec 10); podľa ktorých sa volia prístroje, pomôcky a spôsob merania dĺžok a uhlov (podľa odst. 7.162). Stredná chyba aritmetického priemeru niekoľkokrát meraného uhla alebo dĺžky nesmie prekročiť základné stredné chyby uvedené v tab. 7.3.

Stredná chyba aritmetického priemeru sa vypočíta zo vzorca:

_____

m = Ö å v²

n(n-1)

alebo u dvojice merania m = d/2 , kde "v" je rozdiel jednotlivých meraní od

aritmetického priemeru a "n" - počet meraní rovnakého uhla alebo dĺžky, "d" - rozdiel dvojitého merania.

Geometrické parametre a kritériá presnosti uvedené v tab. 7.3 sú určené pre triedu presnosti (stĺpec 1), spôsob pripojenia (stĺpec 2), počet vrcholov (stĺpec 3) alebo dĺžok ťahu (stĺpec 4) a základnej strednej chyby meraných prvkov (uhlov a dĺžok - stĺpec 10 a 11).

V prípade, že pri určovaní bodov polygónovým ťahom výnimočne nie je možné splniť niektoré geometrické parametre, vykoná sa ďalší postup výpočtu a testovania dosiahnutej presnosti podľa týchto zásad:

1. Parametre počet vrcholov, súčet dĺžok strán a dĺžka strany (stĺpce 3, 4 a 7, tab. 7.3) nie je dovolené prekročiť.
2. V každom prípade, keď dôjde k prekročeniu hodnoty vybočenia polygónového ťahu podľa stĺpca 5 v tab. 7.3 o viac ako 25 %, vykoná sa výpočet metódou najmenších štvorcov s testovaním odchýlok.
3. Ak prekročí jediný geometrický parameter najviac o 50 % hodnoty uvedenej v tab. 7.3 (okrem stĺpca 5), potom pri splnení kritérií presnosti nie je nutné ďalšie testovanie.
4. Ak sa súčasne prekročia najviac tri geometrické parametre, každý najviac o 50 % hodnôt uvedených v tab. 7,3, platia kritériá presnosti ťahu rovnakého druhu porovnateľných geometrických parametrov o triedu presnosti vyššej bez testovania.

Výpočet súradníc bodov polygónových ťahov sa vykoná:

a) približným vyrovnaním,

b) metódou najmenších štvorcov (hlavne pri použití počítačov).

Približné vyrovnanie sa môže použiť pre body všetkých tried presnosti. Pri ťahoch obojstranne orientovaných a pripojených sa najprv urobí uhlové vyrovnanie. Hodnota uhlovej odchýlky uzáveru ťahu, pokiaľ neprekročí krajnú uhlovú odchýlku O( , sa rozdelí rovnomerne na všetky vrcholové uhly. Zo smerníkov a dĺžok strán sa vypočítajú súradnicové rozdiely medzi jednotlivými bodmi a ich súčty, ktoré sa porovnajú s rozdielmi súradníc počiatočného a koncového bodu. Polohová odchýlka D p ťahu sa vypočíta z odchýlok súradnicového rozdielu delta D y a delta D x podľa vzťahu

__________

D p = Ö D y² + D x²

a nesmie prekročiť hraničnú polohovú odchýlku Op. Odchýlky súradnicových rozdielov v uzávere ťahu, pokiaľ nepresahujú krajnú polohovú odchýlku, sa rozdelia na body ťahu:

a) úmerne dĺžkam strán v ťahoch s rovnakou priemernou váhou meraných uhlov (() a dĺžok strán (s)

obr. vzorec str. 225

kde r je radián (= 63,662 ), "m" základná stredná chyba meraného uhla, m_S základná stredná chyba meranej dĺžky a "s" je priemerná dĺžka strán.

b) úmerne absolútnym hodnotám jednotlivých vypočítaných súradnicových rozdielov v ostatných prípadoch.

a) Vloženým neorientovaným polygónovým ťahom s dvoma stranami sa určujú body 2. až 4. triedy presnosti z trvale stabilizovaných bodov vyššej presnosti. Spôsoby merania pre rôzne dlhé strany spojnice daných bodov (s_vs) sa volia s ohľadom na požadovanú presnosť meranej dĺžky a meraného uhla.

Geometrickým parametrom je strana východiskovej siete (s_vs) v medziach 300 až 2750 m. Kritériá presnosti sú základná stredná chyba meranej dĺžky (m_S) v rozmedzí 0,044 až 0,160 m a základná chyba meraného uhla (mw )v rozmedzí 25^cc až 300^cc.

V technickom predpise sú pre geometrické parametre a kritériá presnosti k dispozícii tabuľky. Príklad tabuľky pre body 4. triedy presnosti určovaných z bodov 3. triedy presnosti je uvedený v tab. 7.4. Krajný rozdiel dvoch meraní dĺžky nesmie prekročiť štvornásobok základnej strednej chyby meranej dĺžky (m_S), uvádzanej v tabuľke.

Výpočet votknutých neorientovaných polygónových ťahov s dvoma stranami sa robí vrátane vyrovnávania transformácií. Kritérium presnosti je rozdiel medzi dĺžkou spojnice vypočítanou zo súradníc daných bodov a dĺžkou meranou, vypočítanou kosinovou vetou

_______________________

m_S = Ö s₁² + s₂² – 2s₁s₂.cos w

Tabuľka 7.4 Príklad tabuľky pre geometrické parametre a kritériá presnosti votknutých polygónových ťahov

Hodnota tohto rozdielu nesmie prekročiť krajnú polohovú odchýlku polygónového ťahu príslušnej triedy presnosti určenej v tab. 7.3.

b) Pre určenie bodov 3. a 4. triedy presnosti sa môže použiť vložený polygónový ťah s viac ako dvoma stranami. Podmienkou jeho použitia sú však orientácie na vrcholových bodoch ťahu. Pre určenie bodov 3. triedy presnosti najmenej na dvoch a 4. triedy presnosti na jednom bode ťahu. Rozdiel medzi orientáciou vypočítanou z vyrovnaných súradníc vloženého polygónového ťahu a meranou nesmie prekročiť polovicu krajnej odchýlky uzáveru porovnateľného orientovaného polygónového ťahu (tab. 7.3, stĺpec 13). Pre geometrické parametre a ďalšie kritériá presnosti platia hodnoty podľa tab. 7.3.

Smerové alebo dĺžkové pretínanie, prípadne ich kombinácie sa používajú najmä pre určenie bodov 1. a 2. triedy presnosti, výnimočne pre určenie bodov 3. a 4. triedy presnosti. Body sa určujú vždy najmenej z dvoch nezávislých kombinácií alebo troch závislých kombinácií, t. j. vždy najmenej zo štyroch východiskových daných bodov vyššej triedy presnosti. Pretínanie späť sa dá použiť len v kombinácií s pretínaním napred alebo z dĺžok.

Spôsoby merania uhlov alebo dĺžok (odst. 7.162) pre rôzne dlhé strany spojnice daných bodov (s_vs) a uhla na určovanom bode (g ) v prípade smerového pretínania i pretínania z dĺžok sa volí s ohľadom na požadovanú presnosť meraného uhla alebo meranej dĺžky.

Geometrickými parametrami pre smerové pretínanie je dĺžka strany východiskovej siete (s_vs) v medziach 100 až 2500 m a uhol na určovanom bode (g ) v medziach 50 až 170^g. Pre pretínanie z dĺžok je to uhol na určovanom bode (g ) v medziach 30 až 170^g a základná stredná súradnicová chyba bodov východiskovej siete (m_vs) od 0,007 do 0,06 m. Kritériá presnosti sú základná stredná chyba meraného uhla(mw )v medziach 5 až 300cc pre smerové pretínanie a základná stredná chyba meranej dĺžky (m_S) v medziach 0,005 až 0,110 m pre pretínanie z dĺžok.

V technickom predpise sú pre geometrické parametre a kritériá presnosti k dispozícii tabuľky. Príklad tabuľky pre smerové pretínanie, pre body 2. a 3. triedy presnosti, určovaných z bodov 1. triedy Presnosti, je v tab. 7.5. Stredné chyby aritmetického priemeru niekoľkokrát meraného uhla nesmú prekročiť základnú strednú chybu meraného uhla (mw ) uvedenú v tabuľke Príklad tabuľky pre pretínanie z dĺžok je v tab. 7.6. Krajný rozdiel dvoch meraní dĺžky nesmie prekročiť štvornásobok základnej strednej chyby (m_S) uvedenej v tabuľke.

Podobná tabuľka je v technickom predpise aj pre geometrické parametre a kritériá presnosti pre pretínanie späť.

Tabuľka 7.5 Príklad tabuľky pre geometrické parametre a kritériá presnosti pre smerové pretínanie napred

Tabuľka 7.6 Príklad tabuľky pre geometrické parametre a kritériá presnosti pre pretínanie z dĺžok

Pre určenie bodu pretínaním sa použijú najmenej dve nezávislé kombinácie a výsledná súradnica sa vypočíta jednoduchým aritmetickým priemerom.

Dosiahnutie predpísanej presnosti určeného bodu sa posudzuje:

a) pre body určované z bodov základného bodového poľa (trigonometrické body ), porovnaním empirickej strednej súradnicovej chyby (s_XY) so základnou strednou súradnicovou chybou (m_XY). predpísanou pre jednotlivé triedy presnosti určovaných bodov (kap. 7.1). Empirická stredná súradnicová chyba (s_XY) nesmie prekročiť základnú strednú súradnicovú chybu (m_XY). Empirická stredná súradnicová chyba sa vypočíta: zo súradníc vypočítaných z jednotlivých kombinácií sa z opráv v_X a v_Y jednotlivých súradníc vzhľadom na aritmetický priemer vypočítajú empirické stredné chyby aritmetického priemeru jednotlivý ch súradníc (s_X, s_Y)

obr. Vzorec str. 228

kde "n" je počet kombinácií a z nich empirická súradnicová chyba (s_XY)

obr. Vzorec str. 228

b) pre body určované z bodov podrobného poľa, porovnaním empirickej chyby (s_XY) s redukovanou základnou súradnicovou chybou (m_XY, red.), vypočítanou podľa vzorca

obr. Vzorec str. 229

kde m je základná stredná súradnicová chyba určená pre triedu presnosti najmenej presného bodu východiskovej siete.

c) v súbore určovaných bodov empirická stredná súradnicová chyba (s_XY) môže dosiahnuť 2,5 násobok základnej strednej chyby m" (príp. m_XY red.) najviac v 4 % prípadov a v 63 % prípadov má byť od 0 do hodnoty základnej strednej súradnicovej chyby (m_XY).

Body podrobného polohového poľa sa určujú tiež rajónmi, pričom body 1. triedy presnosti len z trigonometrických bodov a ich excentrických stanovísk. Dĺžka orientačnej strany nesmie byť kratšia než dĺžka rajónu. Určujú sa takto:

a) Ak sú geodeticky určené body dočasne stabilizované, určujú sa z nich PBPP 2. až 4. triedy presnosti na technických objektoch (odst. 7.14), ak nie sú od nich vzdialené viac než 60 m. Ak sa použije svetelný diaľkomer, a sekundový teodolit, aj do 300 m. Dané body musia mať rovnakú alebo vyššiu triedu presnosti. Dĺžka rajónu sa meria dvakrát. Rozdiel dvoch meraní dĺžky nesmie prekročiť 0,02 m. Vodorovný uhol sa meria s orientáciou na dva body bodového poľa. Určujú sa, ak je to možné, 2 body (dvojice) a medzi nimi sa meria pre kontrolu vzdialenosť. Takto určené body sa vypočítajú dvakrát s použitím jednotlivých orientačných smerov a priemernej dĺžky. Súradnicový rozdiel nesmie prekročiť:

Výsledná súradnica sa vypočíta aritmetickým priemerom. Pri určení dvojice alebo viacerých bodov sa dá urobiť kontrola porovnávaním meranej a vypočítanej vzdialenosti medzi určovanými bodmi. Krajné odchýlky sú rovnaké ako vyššie uvedené rozdiely pre súradnice.

b) Body 1. až 4. triedy presnosti môžu určovať z trvale stabilizovaných bodov (pri jednom postavení prístroja aj z dočasne stabilizovaných) vyššej triedy presnosti až do vzdialenosti 1500 m ako:

a) rajón s orientáciou na danom bode,

b) rajón s orientáciou na určovanom bode.

Dĺžka rajónu sa meria svetelným diaľkomerom (príp. paralakticky) dvakrát podľa kritérií v odst. 7.1621). (Vrcholový uhol sa meria na danom bode s orientáciou na dva dané body bodového poľa, podľa kritérií v odst. 7.162b). Na určovanom bode sa spravidla zameria kontrolne orientačný smer. Spôsoby a presnosť merania uhlov a dĺžok pre rôzne hodnoty dĺžok rajónu (s), dĺžky spojnice daných bodov (s_VS) a uhla na danom bode (w ) sa volia s ohľadom na požadovanú presnosť meranej dĺžky (s) a meraného uhla (w ).

Tabuľka 7.7 Príklad tabuľky pre geometrické parametre a kritériá presnosti pre rajón s orientáciou na danom bode

Geometrické parametre sú dĺžka rajónu (s) v medziach 100 až 1500 m; dĺžka spojnice daných bodov (s_VS) v medziach 100 až 5000 m a vodorovný uhol (w ) od 0 až 400^g. Kritériá presnosti sú základná stredná chyba meranej dĺžky v medziach 0,015 až 0,110 m a základná stredná chyba meraného uhla v medziach 6 až 300^cc. Stredné chyby aritmetického priemeru niekoľkokrát meraného uhla alebo dĺžky nesmú prekročiť základné stredné chyby. Krajný rozdiel dvoch meraní dĺžky nesmie prekročiť štvornásobok základnej strednej chyby meranej dĺžky.

V technickom predpise sú pre geometrické parametre, a kritériá presnosti k dispozícii tabuľky. Príklad tabuľky pre body 4. triedy presnosti určované z bodov 3. triedy presnosti je v tab. 7.8.

Súradnice určených bodov sa vypočítajú rovnakým spôsobom ako v rajónoch uvedených v odst. a). Aj posúdenie presnosti sa vykoná rovnakým spôsobom. Ak je na určovanom bode meraný ešte orientačný smer na ďalší daný bod, porovnávajú sa namerané hodnoty s vypočítanými.

b) Rajón s orientáciou na určovanom bode

Dĺžka rajónu sa meria svetelným diaľkomerom dvakrát. Vrcholový uhol na dva dané body bodového poľa sa meria na určovanom bode (P). Spôsoby a presnosť merania uhlov a dĺžok pre rôzne hodnoty dĺžky rajónu (s) a dĺžky spojnice daných bodov ( s_VS) sa volia s ohľadom na požadovanú presnosť meranej dĺžky (s) a meraného uhla (w ).

Geometrické parametre sú dĺžka rajónu (s) v medziach 100 až 1500 m , dĺžka spojnice daných bodov (s_VS) v medziach 200 až 2000 m a vodorovný uhol (w ) od 0 do 400^g. Kritériá presnosti sú základná stredná chyba meraného uhla v rozmedzí 5 až 300^cc.

V technickom predpise sú pre geometrické parametre a kritériá presnosti k dispozícii tabuľky. Príklad tabuľky pre body 4. triedy presnosti určované z bodov 3. triedy presnosti je v tab. 7.8.

Tabuľka 7.8 Príklad tabuľky pre geometrické parametre a kritériá presnosti pre rajón s orientáciou na určovanom bode

Výpočet sa vykonáva takto: z meraného uhla (w ) a priemernej dĺžky strany (s) sa sínusovou vetou určia ďalšie prvky určujúceho trojuholníka. Z týchto vypočítaných uhlov a dĺžok sa vypočítajú súradnice určovaného bodu, a to najmenej z dvoch kombinácií. Výsledné súradnice sa opäť určia aritmetickým priemerom.

Pre posúdenie presnosti určenia bodu platia kritériá presnosti ako pri pretínaní, t.j. porovnanie empirickej strednej súradnicovej chyby (s_XY so základnou súradnicovou chybou (m_XY red.). Ak je na určovanom bode meraný ešte orientačný smer na ďalší bod, potom sa namerané hodnoty porovnajú s vypočítanými. Krajné odchýlky pre kontrolné smery sú rovnaké ako pri overovaní totožnosti daných bodov.

Trojuholníkovými reťazcami sa určujú body 2. a 3. triedy presnosti vtedy, ak nie je možné použiť spôsob polygónového ťahu s dĺžkami meranými diaľkomermi. Tento spôsob sa používa výnimočne, a to v rovinnom alebo mierne zvlnenom území pri zameriavaní líniových stavieb. Body sa volia vždy ako stanovisko tak, aby vytvorili súvislý reťazec približne rovnakých trojuholníkov (takmer rovnostranných). Trojuholníkové reťazce sa pripájajú na jednom konci najmenej na dva, na druhom konci na jeden pripojovací bod základného bodového poľa alebo bod vyššej triedy presnosti.

Geometrické parametre a kritériá presnosti, podľa tried presnosti bodov a presnosti merania vrcholových uhlov, sú uvedené v tab. 7.9. Vrcholové uhly sa merajú v závislosti od základnej strednej chyby uhla,, uvedenej v tab. 7.9 v. stĺpci 7, podľa zásad uvedených v kap. 7.162.

Výpočet súradníc bodov trojuholníkových reťazcov sa robí približným vyrovnaním:

a) uskutočnením úlohy na výpočet polygónového ťahu,

b) postupným pretínaním napred.

Pred výpočtom súradníc jednotlivých bodov reťazcov sa urobí kontrola uhlového merania na uzávery vnútorných uhlov jednotlivých trojuholníkov. Krajné hodnoty uhlového uzáveru uvádza tab. 7.9 stĺpec 5. Ak nepresahuje uzáver krajnú odchýlku uhlového uzáveru, opravia sa vnútorné uhly jednotlivých trojuholníkov o 1/3.

Na výpočet polygónovým ťahom sa použijú dĺžky strán vypočítané postupne sínusovými vetami. Ak je reťazec pripojený na dva začiatočné a dva koncové body, rozdelí sa ešte pred výpočtom ťahu odchýlka zistená pri koncovej strane reťazca úmerne dĺžkam stykových strán trojuholníkov. Krajná odchýlka koncovej pripojovacej strany je:

tabuľka 7.9 aj text na strane 233

7.168 Fotogrametrické určenie bodov podrobného polohového poľa

Body podrobného polohového poľa 3. a 4. triedy presnosti sa môžu a 5. triedy presnosti sa spravidla určujú fotogrametricky. V súvislosti s fotogrametrickým mapovaním je tiež hospodárne vybudovať podrobné polohové pole fotogrametricky a súčasne určiť vlícovacie body. Body podrobného polohového poľa sa určujú serotrianguláciou ("AT"). Východiskovým nositeľom údajov sú letecké meračské snímky, na ktorých sa merajú fotogrametrické súradnice (snímkové alebo modelové). Transformáciu fotogrametrických súradníc na geodetické súradnice sprostredkujú východiskové body. Pri východiskových bodoch sú známe fotogrametrické aj geodetické súradnice.

Za východiskové body sa volia dané body polohového bodového poľa. Ak ich nebolo možné zvoliť, zvolia sa na vhodných miestach body novo určené s požadovanou presnosťou. Požadovaná presnosť východiskových bodov je:

• pre body 3. triedy presnosti musia byť východiskové body určené so strednou súradnicovou chybou 0,04 m,
• pre body 4. triedy presnosti musia byť východiskové body určené so strednou súradnicovou chybou 0,06 m;
• pre body 5. triedy presnosti musia byť východiskové body určené so strednou súradnicovou chybou 0,12 m.

Fotogrametricky sa signalizujú všetky body polohového bodového poľa (základného a podrobného - i novo určené) aj nové body potrebné ako východiskové body. Body sa signalizujú centricky štvorcovými znakmi. Pre bežnú identifikáciu a ľahšie vyhľadávanie sa znak doplní ramenami odsadenými o 1,5 násobok šírky štvorcového znaku. Na východiskových bodoch sa dopĺňa tromi ramenami zvierajúcimi uhol 120°. Na všetkých ostatných bodoch dvoma ramenami kolmými na seba.

Kritériá presnosti možno považovať za splnené, ak nebola prekročená stredná súradnicová chyba vypočítaná z odchýlok na bodoch použitých na transformáciu pri aerotriangulácii.

Pri bodoch l. triedy presnosti, trvale signalizovaných, sa podobne ako pri trigonometrických bodoch, zriaďujú najmenej dva zaisťovacie body, stabilizované povrchovou ä podzemnou značkou, vo vzdialenosti maximálne 500 m od bodu. Medzi zaisťovacími bodmi musí byť viditeľnosť. Pri bode 1. triedy presnosti, kde nie je z výšky meračského prístroja možný orientačný smer na iný bod 1. triedy presnosti alebo na bod základného bodového poľa, zriaďuje sa orientačný bod, podobne ako pri trigonometrických bodoch. Na určenie orientačného smeru možno využiť aj trvale signalizované objekty (napr. veža kostola a pod.)

Určujúce smery a dĺžky sa merajú podľa zásad uvedených v kap 7.162 a presnosti zodpovedajú základnej strednej chybe uhla 10^cc a dĺžky 0,01 m.

Nadmorské výšky sa určujú pri bode 1. triedy presnosti. Výškové určenie sa vykoná technickou niveláciou s krajnou odchýlkou uzáveru ťahu 40Ö r (mm), kde r je dĺžka ťahu v km, alebo trigonometricky (výškovým ťahom), prípadne z troch až štyroch jednoznačne určených výškových rozdielov so strednou chybou výškového určenia 0,10 m.

Pri ostatných PBPP sa nadmorské výšky neurčujú, len v prípadoch, kde sa tieto body využijú pri meraní výškopisu.

Po výpočtoch súradníc (a výšok) bodov podrobného poľa sa pre každé mapované katastrálne územie vyhotoví "Zoznam súradníc a výšok" bodového poľa, prípadne zoznam vyhotovený počítačom.

Už pri rekognoskácii sa vyhotovuje prehľadný náčrt daného základného a podrobného poľa. Vyhotovuje sa v mierke 1 : 10 000 alebo 1 : 5000 a používa sa ako podklad pre observačný a výpočtový plán (kap. 7.16). Na základe observačného a výpočtového plánu sa vyhotoví prehľadný náčrt podrobného polohového bodového poľa na dokumentačné účely. Vo väčšine prípadov je prehľadný náčrt totožný s observačným a výpočtovým plánom. Prehľadný náčrt zobrazuje polohové bodové pote (pripadne aj výškové) s ich číslami a spôsobom určenia (priebeh polygónových ťahov, reťazcov atď.). Vyznačí sa v ňom klad a označenie mapových listov, hranice obcí a katastrálnych území.

Pre každý trvale stabilizovaný polohový bod (novo vytvorený aj prevzatý skôr určený) sa vyhotovia geodetické údaje, obsahujúce číselné údaje a miestopis bodu. Pre body 1. triedy presnosti sa vyhotovujú geodetické údaje ako pre trigonometrické body na tlačive uvedenom na obr. 6.15. Pre PSPP 2. až 5. triedy presnosti sa používa tlačivo Geodézie č. 4.43. Časť tlačiva (pre jeden bod) je znázornený na obr. 7.2.

Obr. 7.2. Geodetické údaje o PBPP

Podľa predtlače sa v tlačive vyplnia všetky predpísané údaje, vrátane triedy presnosti určenia bodu. Vyhotoví sa miestopisný náčrt bodu a jeho okolia, ktorý je orientovaný vždy na sever a vyznačí sa v ňom poloha bodu najmenej dvoma konštrukčnými mierami k trvalým blízkym predmetom a omernými mierami, ktoré umožňujú ľahšie vyhľadanie bodu v teréne. Na vykreslenie sa použijú mapové značky podľa ČSN O1 3411 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky. Súradnice PBPP a vzdialenosti sa uvádzajú v metroch na dve desatinné miesta, orientačný južník na 0,0001 grádu (ak sa vypočítal z vyrovnaných súradníc), výška v metroch na dve desatinné miesta (ak sa určila s presnosťou uvedenou kap. 7.18) alebo len na jedno desatinné miesto (ak sa určila s nižšou presnosťou a je len orientačná).

V popise a v poznámke sa uvádzajú údaje o stabilizácii a spôsobe určenia a ďalšie nevyhnutné údaje a informácie (napr. pri prevzatom bode pôvodné číslo, alebo číslo výškového bodu, ak sa určil ako PBPP), ktoré nie je možné vyjadriť v grafickej časti tlačiva.

Presnosť bodov podrobného polohového bodového poľa sa posudzuje:

1. pri jednotlivých bodoch podľa skutočnej odchýlky alebo empirickej strednej súradnicovej chyby určenej z vyrovnania metódou najmenších štvorcov, ktorá nesmie prekročiť hodnotu krajnej odchýlky;
2. pri súbore bodov testovaním pomeru empirickej strednej súradnicovej chyby súboru (vypočítanej ako kvadraticky priemer absolútnych hodnôt empirických súradnicových chýb bodov súboru - príklad v kap. 7.165) k základnej strednej súradnicovej chybe.
3. pri bodoch, ktorých súradnice sa vypočítajú približný m vyrovnaním podľa odchýliek uzáverov určujúcich obrazcov, alebo rozptylu hodnôt súradníc, vypočítaných kombináciou určujúcich prvkov.

Polohová presnosť bodov podrobného polohového bodového poľa je vyjadrená základnou strednou súradnicovou chybou (m_XY) podľa tried presnosti, uvedených na konci kapitoly 7.1.

Uvedené kritériá sú splnené, ak sa neprekročili krajné odchýlky uzáverov určujúcich obrazcov (polygónových ťahov, reťazcov a pod.), ktoré určili technické predpisy (uvedené v kap. 7.16). Krajná odchýlka je určená 2,5 násobkom základnej strednej súradnicovej chyby m_XY. V súbore bodov sa môže dosiahnuť krajná odchýlka najviac v 4 % prípadoch a medziach od nuly do hodnoty základnej strednej súradnicovej chyby m_XY (prípadne m_XY red.) v 63 % prípadoch. V žiadnom prípade sa však nesmie prekročiť krajná odchýlka.

Stredná chyba v určení nadmorskej výšky bodov polohových bodových polí nesmie prekročiť hodnotu 0,10 m.

Po skončení všetkých prác spojených s budovaním podrobného polohového bodového poľa sa vyhotovuje technická správa, ktorá obsahuje najmä:

1. všeobecné údaje o území;
2. údaje o jestvujúcom polohovom bodovom poli (počet a hustota bodov, posúdenie presnosti a pod.);
3. údaje o novo vybudovanom podrobnom polohovom bodovom poli (počet, hustota bodov, spôsoby stabilizácie, signalizácie, dosiahnutá presnosť a pod.)
4. údaje o dodržaní platných technických predpisov, zdôvodnenie prípadných odchýliek;
5. použité prístroje;
6. meračské metódy,
7. hodnotenie kvality práci,
8. údaje o odovzdaní výsledných častí operátu odberateľovi a územne príslušným dokumentačným útvarom rezortu geodézie a kartografie;
9. pracovné etapy, ich časový sled a spracovateľa,
10. doložku "Náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom" a podpisom oprávneného pracovníka.

Výsledky meračských a výpočtových prác sa odovzdávajú a potom dokumentujú v územne príslušných dokumentačných útvaroch rezortu geodézie a kartografie.

Výsledný operát tvorí najmä:

1. technická správa,
2. hlásenie závad a zmien na bodoch polohového poľa (obr. 7.3);
3. zoznam súradníc a výšok bodov bodového poľa,
4. geodetické údaje o PBPP;
5. prehľadný náčrt podrobného polohového bodového poľa a observačný a výpočtový plán (ak nie sú totožné)

f) zápisníky merania alebo záznamy automatickej registrácie,

g) geodetické výpočty.

Geodetické údaje a iné dokumentované výsledky prác v bodovom poli využívajú oprávnené orgány a organizácie.

Na rozdiel od bodov základného bodového poľa sa body podrobného polohového bodového poľa udržujú len podľa potreby, v nevyhnutných prípadoch a v potrebnom rozsahu vykonávajú prípadnú údržbu strediska geodézie.

Podrobné výškové bodové pole sa zriaďuje tam, kde hustota základného výškového bodového poľa nie je dostačujúca pre nadväzujúce geodetické práce. Z bodov podrobného výškového bodového poľa sa určujú výšky stanovísk výškového merania, alebo sa z nich vychádza pri plošnej nivelácii.

Podrobné výškové bodové pole tvoria:

1. stabilizované body technických nivelácií,
2. body polohových a tiažových bodových polí (základných a podrobných), ktorých nadmorské výšky sa určili technickou niveláciou.

Geodetickým základom podrobného výškového bodového poľa je Št. NS.

Obr. 7.3. Hlásenie závad a zmien na geodetických bodoch

Označenie technickej nivelácie sa vykoná tak, aby bolo z názvu zrejmé, či ide o sieť alebo ťah a kde sa nachádza. Napríklad: "Sieť technickej nivelácie Trenčín" alebo "Ťah technickej nivelácie Luleč - Tučapy".

Jednotlivé nivelačné body sa číslujú priebežne arabskými číslicami, začínajúc jednotkou. Pri rozširovaní skôr vybudovaných technických nivelácií sa pokračuje v začatom číslovaní.

Body polohového alebo tiažového bodového poľa zamerané technickou niveláciou sa nečíslujú, ponechá sa im pôvodné číslo bodu v príslušnom bodovom poli.

Pred zahájením prác sa v podrobnom výškovom bodovom poli vypracuje projekt, podobne ako pre práce v základnom výškovom bodovom poli.

Rekognoskáciou v teréne sa zisťuje stav bodov Št. NS z hľadiska možnosti pripojenia a ďalších bodov starších technických nivelácií, ktoré sa majú. prevziať do novej siete. Vyhľadajú sa objekty, ktoré môžu zastúpiť funkciu nivelačnej značky. Rozvrhnú sa nové body technickej nivelácie.

Body technickej nivelácie sa stabilizujú rovnakými typizovanými klincovými a čapovými značkami ako v základnom výškovom bodovom poli (obr. 6.19 až 6.22). V poľných tratiach možno v odôvodnených prípadoch použiť na osadenie značky a objekty s nižšou stabilitou, ako sú napr. medzníky alebo stabilizačné značky geodetických bodov.

Na určovanie výšok bodov v podrobnom výškovom bodovom poli sa používa metóda geometrickej nivelácie zo stredu, a to technickou niveláciou.

Nivelačný prístroj (so statívom) má mať ďalekohľad s minimálnym zväčšením 16 x a nivelačnú libelu s citlivosťou 60"/2 mm: alebo automatické horizontačné zariadenie zodpovedajúce presnosti (napr. Ni 025). Prístroj musí byť riadne rektifikovaný.

Nivelačná lata musí mať zreteľné delenie, pevnú pätku a urovnávaciu libelu. Stavia sa na podložky (s jedným alebo dvoma polkruhovými vrchlíkmi), ktoré sa zašľapujú do zeme. Pre technickú niveláciu s vyššou presnosťou sa použije celistvá trojmetrová lata (z jedného kusu).

Meračský slnečník na ochranu prístroja a statívu pred priamym slnečným žiarením.

Meranie sa vykonáva metódou geometrickej nivelácie zo stredu s rovnako dlhými zámermi (poradie čítania na latách je vzad, vpred). Technická nivelácia sa môže nahradiť trigonometrickou niveláciou, ak budú výsledky merania vyhovovať presnosťou (kap. 7.26).

Dĺžky zámer sa zvolia najviac do 120 m a spravidla sa odkrokujú Rozdiel dĺžok zámer vzad a vpred nesmie presiahnuť 1 - 2 m pri zámerách do 50 m a najviac 5 m pri dlhších zámerách, aby rozdiel vzdialeností nevyžadoval preostrovanie ďalekohľadu.

Maximálna dĺžka ťahu technickej nivelácie nemá prekročiť:

1. 5 km pri ťahu, ktorý je vložený medzi dva body Št. NS alebo skorších technických nivelácií
2. 3 km pri ťahu jednostranne pripojeného (voľný ťah);

Nivelačný diel sa meria celý naraz a meranie sa môže prerušiť len na nivelačnom bode. Každý ťah sa meria:

1. jedenkrát, t.j. v jednom smere, ak ide o vložený ťah a vyžaduje sa presnosť v uzávere nivelačného ťahu 40Ö r (mm), kde "r" je polovičná dĺžka ťahu v km;
2. dvakrát (tam a späť) pri voľných ťahoch;
3. dvakrát (tam a späť) pri voľných ťahoch a ak sa vyžaduje presnosť v uzávere nivelačného ťahu 20Ö r (mm), kde r je dĺžka obojsmerne meraného ťahu v km.

Meranie v oboch smeroch sa dá nahradiť dvojčapovou nivelačnou podložkou (dvoma podložkami pre každú latu) alebo zmenou horizontu prístroja aspoň o 10 cm.

Výsledky merania sa zapisujú do "Zápisníka pre technickú a plošnú niveláciu". Údaje čítané na latách sa zapisujú v metroch na tri desatinné miesta (obr. 7.4).

Ťahy technických nivelácií sa vkladajú medzi overené body Št. NS alebo medzi body technickej nivelácie s rovnakou alebo vyššou presnosťou. Len výnimočne môže byť ťah technickej nivelácie pripojený jednostranne (voľný ťah).

Totožnosť a nezmenená poloha pripojovacích bodov sa vopred overí podľa miestopisu a kontrolných meraní prevýšenia. Kontrolné meranie sa vykoná aspoň v jednom smere:

1. najmenej na dva body základného výškového bodového poľa, ak sa vyžaduje technická nivelácia s presnosťou 20Ö r (mm).
2. na jeden susedný bod, ak sa vyžaduje technická nivelácia s nižšou presnosťou ako 20(r (mm).

Kontrolné meranie musí mať rovnakú presnosť ako meraná technická nivelácia. Pri prekročení určenej krajnej odchýlky sa meranie opakuje druhým smerom, prípadne sa rozšíri na ďalšie body.

Obr. 7.4. Zápisník pre technickú a plošnú niveláciu

7.24 Výpočet výšok bodov podrobných výškových bodových polí

Po skontrolovaní meračského operátu sa pristúpi k výpočtu uzáveru jednotlivých ťahov technickej nivelácie. Ak sa krajná odchýlka neprekročila; vykoná sa vyrovnanie odchýliek v uzáveroch jednotlivých ťahov technickej nivelácie a výpočet výšok. Všetko sa vykoná v "Zápisníku pre technickú a plošnú niveláciu (obr. 7.4). Odchýlka sa rozdelí na oddiely úmerne k počtu zostáv, ak sú dĺžky jednotlivých zostáv približne rovnaké, alebo úmerné k dĺžke oddielu, ak nie sú dĺžky zostáv rovnaké. Výpočty sa vyhotovujú v metroch na tri desatinné miesta.

Výška stabilizovaného bodu technickej nivelácie určeného zámerami stranou sa musí určiť najmenej z dvoch stanovísk prístroja a ako výsledná hodnota sa použije ich priemer.

Poloha trvale stabilizovaných bodov technickej nivelácie určených na ďalšie využitie sa zakreslí v prehľadoch na podklade máp veľkej mierky, spravidla do Štátnej mapy 1 : 5000 - odvodenej.

7.25 Nivelačné údaje

Pre každý stabilizovaný bod technickej nivelácie á vyhotovia nivelačné údaje ako pre body Čs. podrobnej nivelačnej siete (kap. 6.281). V nivelačných údajoch sa musí vždy uviesť výškový systém a označenie novej technickej nivelácie, číslo bodu, jeho pôvod, spôsob stabilizácie, miestopis, normálnu výšku a presnosť s akou sa technická nivelácia zamerala. Nadmorská výška bodu sa uvádza v metroch na dve desatinné miesta (obr. 7.5).

Obr. 7.5. Nivelačné údaje bodu technickej nivelácie

7.26 Parametre a kritériá presnosti

Presnosť výšok bodov podrobného výškového bodového poľa určených technickou niveláciou sa posudzuje podľa rozdielu medzi daným a meraným prevýšením pripojovacích bodov, alebo podľa odchýlky v uzávere obojsmernej nivelácie v okruhu, ktorá nesmie prekročiť hodnoty:

a) 20Ö r v milimetroch, pri stabilizovaných bodoch technickej nivelácie:

b) 40Ö r v milimetroch, pri ostatných bodoch:

kde "r" je dĺžka obojsmerne meraného ťahu, alebo polovičná dĺžka jednosmerne meraného ťahu v km.

7.27 Operát technickej nivelácie

Pre každú technickú niveláciu sa nakoniec vyhotoví technická správa ktorá obsahuje popis vykonanej nivelácie a potrebné štatistické údaje, podobne ako v technickej správe pre podrobné polohové bodové pole.

Operát technickej nivelácie obsahuje:

a) súbor nivelačných údajov (nivelačné údaje založené pre každý ťah osobitne),

b) mapy s nákresom nivelačných bodov,

3. technickú správu,
4. záznamy o stave daných bodov (zistené zmeny). Tento operát je predmetom dokumentácie.

Údržba podrobného výškového bodového poľa sa nevykonáva.