Vývoj pozemnej fotogrametrie bol ovplyvnený predovšetkým vynálezom fotografie, rozvojom jemnej mechaniky, optiky, elektroniky, fotochémie, stereoskopie a výpočtovej techniky.

Vývojové obdobie pozemnej fotogrametrie je vždy charakterizované objavením nového princípu, prístroja, alebo novej metódy. Počiatky siahajú do obdobia pred vznikom fotografie, kedy sa používali perspektívne kreslené obrázky. Obdobie sa nazýva - ikonometria.

Ikonometria - namiesto fotografických snímok sa používali perspektívne obrázky kreslené rukou.

Po vzniku fotografie hovoríme o priesekovej fotogrametrii, ktorá spočíva na pretínaní napred. Zostrojením stereokomparátora vzniká pozemná stereofotogrametria.

Meranie sa uskutočňuje na snímkach a nie na predmete. Meračské snímky sú vyhotovované centrálnou projekciou tak, aby spĺňali podmienky umelého stereoskopického videnia . Vzťah medzi predmetom a jeho fotogrametrickou snímkou v čase expozície definuje fotogrametrický zväzok lúčov prechádzajúci stredom premietania O = stredom objektívu. Tvar týchto lúčov určujú prvky vnútornej orientácie = hlavný bod snímky - H , c_{k -} konštanta fotokomory a skreslenie, polohu v priestore určujú prvky vonkajšej orientácie = stred premietania O /X, Y,Z/, j - fí, w - omega , c - kappa . Polohu predmetov na pozemnej snímke určujú snímkové súradnice x, z . Vývoj pozemnej stereofotogrametrie uzatvára mechanický, analógový vyhodnocovací prístroj - stereoautograf.

           

Fotogrametria spočíva na 3 základoch. Sú to optické, fotografické a geometricko-matematické základy.

Optické základy – ide o zobrazenie predmetu objektívom. Objektív je sústava šošoviek , ktorá navonok vystupuje ako spojka. Na objektív sú kladené veľké požiadavky na geometrickú presnosť /objektív nesmie mať skreslenie , clonka je  umiestnená v strede objektívu /, ďalej sú to požiadavky na ostrosť zobrazenia, svetelnosť a zorné pole.

Fotografické základy - ide o fotografickú citlivú vrstvu. Skladá sa zo želatíny, v ktorej sú rozmiešané zrniečka AgBr. Fotografická  citlivá  vrstva môže byť nanesená  na papier, film, alebo sklo. V pozemnej fotogrametrii sa používa čiernobiely alebo farebný materiál : panchromatický , ortochromatický a infračervený. Vlastnosti fotografického materiálu sú : svetlocitlivosť / DIN, ASA, GOST /, farbocitlivosť / svetlo = fialová , modrá , zelená , žltá , oranžová , červená / ďalej sú to gradácia / normálne, tvrdo alebo mäkko pracujúci materiál /, a rozlišovacia schopnosť /rastre/.

Geometricko-matematické základy - ide o stredové premietanie, lebo snímka je vyhotovené  centrálnou projekciou a o transformáciu snímkových súradníc na /geodetické súradnice. Stredom premietania je stred objektívu . Spojnice rámových značiek na snímke tvoria snímkový súradnicový systém. Zo snímkových súradníc sa transformáciou určujú geodetické súradnice vyhodnocovaných bodov.

Pozemné snímky sa vyhotovujú fototeodolitom. Fototeodolit môže byť s pevnou - horizontálnou osou záberu , alebo s pohyblivou osou záberu . Fototeodolit sa skladá z podložky, fotokomory a meračského zariadenia, ktorým môže byť orientačný nadstavec alebo teodolit.

           

Podľa spôsobu vyhotovenia meračských snímok hovoríme o jednostanoviskovej alebo dvojstanoviskovej fotogrametrii.

Pri jednostanoviskovej fotogrametrii sa snímky vyhotovujú spriahnutou stereofotokamerou ide o tzv. blízku fotogrametriu, alebo o paralaxovú fotogrametriu s časovou základnicou - snímky sa vyhotovujú z jedného stanoviska po určenom čase /pri zisťovaní deformácii/.

Pri dvojstanoviskovej fotogrametrii sa snímky vyhotovujú z dvoch stanovísk , ktoré majú určené geodetické súradnice : A - ľavé stanovisko, B - pravé stanovisko. Pred fotografovaním treba určiť dĺžku fotogrametrickej základnice - b , podľa najbližšieho a najvzdialenejšieho bodu , ktorý sa bude vyhodnocovať . Podľa smeru osi záberu sa môžu na  každom stanovisku vyhotoviť pozemné snímky normálne – os záberu je kolmá na základnicu , vľavo alebo vpravo stočené.

Na vyhodnotenie pozemných snímok sú potrebné minimálne 3 vlícovacie body. Sú to prirodzené alebo umelo signalizované body zobrazené na snímke a majú určené geodetické súradnice.

           

Podľa metódy vyhodnotenia delíme fotogrametriu na jednosnímkovú a dvojsnímkovú. Pri jednosnímkovej fotogrametrii ide o vyhodnotenie opticko - grafické a opticko - mechanické. Pri opticko – grafickom ide o obkreslenie chýbajúcich objektov so snímky do mapy , čo umožňuje prístroj obkresľovač .

Pri opticko – mechanickom sa fotografickou cestou na prekresľovači vyhotoví nová snímka, ktorá má jednotnú mierku a má  odstránené perspektívne skreslenie. Z takýchto prekreslených snímok sa zostrojuje fotoplán .

Pozemné snímky sa môžu vyhodnocovať počtársky, graficky a mechanicky. Pre počtárske a grafické vyhodnotenie je potrebné zmerať snímkové súradnice na stereokomparátore .

Na počtárske vyhodnocovanie snímok slúži prístroj >>>>Stereokomparátor<<<<.

           

Základným prístrojom pre mechanické‚ vyhodnocovanie pozemných snímok je stereoautograf . Pozostáva zo stereokomparátora a pantografického systému lineárov , ktoré prenášajú pohyby priestorovej meracej značky na kresliaci hrot na pravouhlom koordinátografe.

Vyhodnocovacie prístroje pri dvojsnímkovej fotogrametrii môžu byť analógové, analytické alebo digitálne. Pri analógovej fotogrametrii je dodržaná analógia vyhotovenia snímok = ľavá  snímka - vľavo, pravá  - vpravo, analytická  fotogrametria nedodržiava analógiu vyhotovenia snímok, v analytickom prístroji sú snímky uložené napr. nad sebou a výsledok je v analytickom spracovaní - rozkladom matematických vzťahov , pri digitálnej fotogrametrii sa nevyhodnocujú originálne snímky, ale naskenované obrazy snímok v počítači.

                       

Pozemná fotogrametria sa využíva pri zameriavaní kameňolomov , pri zisťovaní deformácii , pri zameriavaní pamiatok a fasád , nachádza uplatnenie v balistike, kriminalistike, pre vojenské účely pri prieskume , kde sa využívajú termokamery a princípy fotogrametrie sa využívajú v zdravotníctve pri röntgenovaní pacientov a zisťovaní nádorov pričom sa používajú špeciálne snímacie zariadenia atď.

           

Charakteristickým znakom fotogrametrie je , že meranie sa uskutočňuje na snímkach a nie na predmete, informácie sa získavajú v okamihu vyhotovenia snímky, zachytávajú časovo úzko vymedzený stav meraného predmetu, snímky majú veľkú dokumentačnú hodnotu, dajú sa merať aj tvarovo premenlivé a pohyblivé predmety a javy, meranie sa uskutočňuje na snímke mimo predmetu , čo umožňuje výberové spracovanie informácii obsiahnutých na snímkach.